Čaute!! :))
Po dlhom, dlhom, dlhom čase ďalšia kapitola.. sorry, že nepridávam pravdielne, ale bolo toho dosť.. keď vravím dosť teraz to myslím naozaj vážne. Za posledný mesiac som sa učila viac ako za celé tie roky, čo do školy chodím :D túto kapitolu som už mala síce premyslenú dva týždne, ale nikdy nebolo dosť času ju sem hodiť.. odpusťte..
Tak či tak, učenie mi bolo na nič, pretože ma aj tak na gympel neprijali.. síce som dala odvolanie, ale šanca je mizivá a ja už rozmýšľam o tom ako ďalší rok prežijem na tej škole. Všetci ľudia, ktorí by mi totiž chýbali odchádzajú a ja tam zostanem s ľuďmi, ktorých ambície končia skôr ako začínajú.. ach, samozrejme ešte k tomu mám aj svoj milovaný klavír, kde ma dneska neskutočne vytočila jedna baba.. najbližší utorok som mala mať totiž koncert, kde som mala sprevádzať jednu huslistku a dneska bola výberová prehrávka.. samozrejme ona si nedojde a ja som tam kysla hodinu a štvrť jak taký debil a posledné dva týždne, keď som sa venovala hlavne tej skladbe si môžem tak strčiť -_-
Okrem toho ma dneska matka (prvý raz za život) sprdla za známku, lebo som dostala 3 zo štvrťročky z matiky.. normálne rodičia neriešia známky a zrazu mater na mňa navrieska.. ja už celý deň pred tým úplne na hovno nálda, tak sme sa tak krásne pohádali.. necelú hodinu na to sa mi ona tak ospravedlnía že večer mi to pekne všetko vysvetlí, tak ja že aha..
A aby som nezabudla v našej triede sa rozprúdila ďalšia spleť ohováračiek! Yaaayy! :))
Toľko k mojim sťažnostiam na tento blbý svet :D
Venujem špeciálne pre Karienku :) ktorej som sľúbila dlhé venovanie :D v prvom rade- ty sa tam dostaneš a nekecaj mi že nie :P ja budem budúci rok forever alone s mäsiarmi a návštevníkmi učilišťa :D celé dni počúvať hudbu a nudiť sa.. tak či tak ostaneme v kontakte to je ti dúfam jasné! :D Ja neplánujem zvyšok života prežiť s ľuďmi, ktorí si zaprávajú rifle do ponožiek!! :P :D Som rada, že sme kamarátky a diki za dnešné konverzácie :)) Pamätaj, nikdy nevyzraď svoje svedomie krvilačnej katechetke, lebo ťa zakiluje!! :D
Ešte také drobné upozornenie- ako zvyčajne nečítala som to po sebe, takže vopred sorry za chyby a nezmysly čo sa týka slovosledu :P :D pomaly sa rozuzľuje prvý uzlík spleti všetkých sračiek do ktorých sa naše 'holubičky' zamotali :D
Dúfam, že vás nesklamem, mohla som to napísať aj lepšie, ale to by trvalo ešte ďalší aspoň týždeň :D tak hádam sa vám to bude aspoň trošku páčiť :))

Niall
Taxík pomaly zastavoval pri dome, ktorý mi mal byť útočiskom. Za zvyčajných okolností totiž ľudia očakávajú, že miesto, kde bývajú s najlepšími priateľmi im naozaj aj útočiskom bude. Toto však nebol ten prípad.. Cítil som sa akoby tam malo byť skôr moje vlastné popravisko, než miesto kde by som si mal oddýchnuť od tohoto všetkého.
Zaplatil som a pomaly sa vliekol po príjazdovej ceste. Okrem toho, že som sa totiž obával, čo sa bude diať vo vnútri mohol som stále cítiť stopy po prehýrenej noci.
Zastaviac pred dverami som vytiahol z vrecka kľúče a opatrne nimi odomkol. Vo vnútri bolo akési nezvyčajné ticho, ktoré narúšali v pozadí len tlmené hlasy vychádzajúce z telky. Ja som teda len potichu vošiel a opatrne za sebou zavrel dvere. Všetko tu vyzeralo ako zvyčajne na zemi rozkopané tenisky a v kuchyni do ktorej som mohol cez otvorené dvere ľahko vidieť kopa riadu, ktorá u nás hádam nikdy nezmizne.
Z mierneho zamyslenia ma vytrhlo náhle vypnutie telky a dáky pohyb vychádzajúci z inej miestnosti. Otočil som sa ku zavretým dverám vedúcim do obývačky, za ktorými som mohol ľahko počuť kroky mieriace ku mne. Stlačenie kľučky a jemné odchýlenie dverí následované hlavou čiernych vždy dokonale upravených vlasov.
"Niall?" podišiel bližšie Zayn a ja som naňho len hľadel bez akéhokoľvek pohybu. Rovnako ako si moje oči premeriavali Zayna tie jeho skenovali mňa a ja som cítil akoby na mne niečo hľada..l alebo aspoň známku toho niečoho. Nech to bolo však čokoľvek pocit jeho očí takto ma skenujúc nebol píjemný. Z jeho pohľadu som si totiž nebol istý, či má v pláne začať nejaký zdĺhavý poučný rozhovor alebo je naopak úplne naštvaný a plánuje na mňa hučať. Napätie medzi nami, ale taktiež napätie v mojom vnútri sa začínalo pomaly, ale isto stupňovať.
Vedel som, že nebude trvať dlho kým tu budem len tak postávať a nechávať sa röntgenovať tými hnedými očami.
"Niall, ja-" začal Zayn tentokrát už odhodlanejšie, ale ostal prerušený mnou. Nemal som totiž chuť počúvať tie múdre poučky, ktorých mali zrazu všetci tak veľa.
"Nie Zayn, teraz fakt nie. Naozaj nemám chuť a ani silu sa tu teraz s tebou hádať o tom, čo som mal alebo nemal spraviť. Nepotrebujem počúvať všetky tie 'múdrosti', ktorých máte zrazu všetci celú zásobu," ani som si neuvedomil to, že už som kráčal hore schodmi.
Dvere mojej izby sa zamkli a ja som mal svoju samotu, po ktorej som tak túžil posledných 24 hodín. Zvalil som sa na poteľ, ale moja prvotná potreba spánku sa náhle vytratila. Civel som do stropu a samota mi náhle prišla akási otupná. V hlave sa mi opäť začali miešať všetky myšlienky. Nič mi nedávalo zmysel pričom do seba všetko perfektne zapadalo. Nedokázal som pochopiť celú túto svoju situáciu v ktorej som sa ocitol. Vedel som, že som spravil sprostosť, aj keď som za to v skutočnosti ani nemohol. Ďalej som si bol istý, že chcem naspäť Cassie a práve teraz v tomto momente by som dokonca povedal aj to, že ku me niečo cíti.. včera by som však s istotou povedal, že to môže byť len nenávisť. Nevedel som čomu mám veriť. Vraví sa, že ľudia majú poslúchať 'hlas srdca' ale čo ak sú všetky fakty a celá situácia v rozpre s týmto 'hlasom'?
A pridám fakt, že do tohoto sa miešajú ešte aj chalani a toto všetko rieši pár miliónov ľudí po celom svete. Všetko majú pod drobnohľadom bulváry a média, čím sa všetko čo je už aj tak úplne mizerné ešte zhoršuje a skresľuje.
Je pravda, že chalani možno neveria tomu, čo píšu noviny, ale ich názor sa určite nezhoduje so skutočnosťou, ktorú viem ja. Samozrejme aj keď im poviem pravdu, prečo by mi mali začať veriť, keď sú v podstate hmatateľné dôkazy, ktoré idú proti mne?
...
"Samozrejme.. Tak on si tu bude spať!" náhle ma vytrhli zo spánku ostré slová. Zaklipkal som očami a rozhliadal sa po izbe len ťažko sa prebúdzajúc a pretierajúc si oči. Takže som nakoniec predsa zaspal.. pomyslel som si a pohľad mi zrazu padol na osobu stojacu pri dverách.
"Čo sa deje?" opýtal som sa nechápavo hľadiac na Paula.
"Čo sa deje?! To sa naozaj pýtaš TY MŇA?!" okamžite na mňa vyštartoval a ja som naňho len hľadel pričom sa do môjho ospalého mozgu len pomaly začínali vracať všetky spomienky. Veľmi rýchlo som oľutoval svoju hlúpu otázku čakajúc, čo bude následovať.
"Vieš chcel som sa ťa presne to isté spýtať už skorej, ale nemohol som ťa zastihnúť, keďže si mal plné ruky s tým, aby si zdrhol opil sa a následne prenocoval ktoviekde!" vravel ironicky Paul.
"Vieš vôbec čo o tebe píšu v novinách?! Do prdele uvedom sa! všetci ťa vykresľujú ako skrachovaného alkoholika a to je jeden z tých lepších prípadov! Jasné, aby som nezabudol. Našli sa aj takí, ktorí si dali prácu vypátrať čo-to o tom súdnom pojednávaní na ktoré si vtrhol, takže už sa stihlo aj rozšíriť to, ako ste sa s Cassie spoznali.." vravel Paul a z každého jeho nepríjemne sarkastického slova bolo počuť hnev. Ja som to však nechcel vnímať, pretože mi v hlave ostala len posledná veta, ktorú povedal. Možno som bol naštvaný za to čo písali o mne a poriadne, ale to, že začali rozpytvávať Cassienu minulosť som nechcel dopustiť. Za to čo píšu o mne si môžem sám, ale jej už som spôsobil dosť problémov a ona predsa za nič nemôže tak nech jej dajú sakra pokoj. V mojom vnútri sa miešal zármutok a ľútosť s hnevom a nervozitou.
"Do prdele vysvetli mi načo si si to vôbec celé v tej Austrálii začal?!" vyštekol odrazu Paul tak, že ma to úplne vytrhlo zo zamyslenia. Neveriacky som naňho zazrel a pokúšal sa nájsť v jeho slovách dáky iný význam, ale žiadny tam nebol.
"Prosím?! Ty predsa dobre vieš, že v Austrálii som nič, NIČ nespravil!" okamžite som sa začal obraňovať a naraz som sa postavil z postele. Cítiac ako to v mojom vnútri pomaly začína vrieť, kvôli tomu ako som dychtivo čakal na nejaké slová od Paula s túžbou vykričať mu do tváre pravdu, ktorá mu zjavne unikla.
"Neviem, či si videl tie fotky, ktoré o tebe kolujú, ale na tých to rozhadne nevyzeralo ako 'nič'!" začal a ja som si len odfrkol.
"Vážne si tak nekonečný idiot a budeš ma tu odsudzovať na základe bullshitov, ktoré produkujú novinári?!" naštvane som naňho fľochol pohľadom.
"No tak počkaj! Nebudeš mi tu nadávať do idiotov! Nie po tom, čo si spravil TY!" napriamil sa Paul a ja som prevrátil očami cítiac k nemu nekonečný odpor.
"Vieš o tom, že si neskutočný pokrytec? Človek si naozaj myslí, že ľudia okolo neho budú veriť viacej jemu ako dákym blbostiam, ktoré vymyslí bohvie kto, ale je to veľký omyl!" sykol som smerom k nemu zatínajúc zuby a maximálne opovrhujúco som okolo neho vyšiel von z vlastnej izby, treskol dverami a zamieril dolu schodmi.
Prešiel som obývačkou, kde som utŕžil pár zvedavých pohľadov od Harryho a Louisa, ale akosi som to absolútne odignoroval a šiel ďalej až kým som nedošiel do hudobnej miestnosti. Hneď ako za mnou bezpečne cvakol kľúč v zámku hodil som sa na najbližšie kreslo, kde som si unavene prešiel rukami po tvári a rozcuchal si vlasy. Cítil som sa tak strašne nanič. Bol som naštvaný a v mojom vnútri kypela nenávisť, ale omnoho viac som sa cítil sklamaný. Akoby mi niekto podkopol nohy. Ten pocit, že mi ani priatelia neveria ma zožieral. Alebo skôr vedomie toho, že ani nechcú počuť vysvetlenie? Doteraz som myslel, že vedeli čo sa udialo, lebo som to považoval za automatické veď tam boli. Až teraz mi však došlo, že videli len to, ako som dakam odišiel povedzme v tesnej blízkosti s tou ženskou.
(flashback v Austrálii)
Cítil som ako mi alkohol stúpa do hlavy a na tvári sa mi usadil z ničoho nič úškrnok. Cítil som sa voľne, tak príjemne, nemusel som sa o nič zaujímať. Moja ruka sa už naťahovala za ďalším pohárikom, keď ma niekto zastavil.
"Nemyslíš, že už máš dosť?" otočil som sa za neznámim hlasom, ktorý ako som zistil patril nejakému dievčaťu. Premeral som si ju od hlavy po päty a mierne nadvihol obočie.
"Myslím, že som dospelý a svojprávny," odsekol som a vlial si do úst priezračnú tekutinu po ktorej ma mierne pálilo v hrdle. Potriasol som hlavou a opäť sa mi na tvrái rozlial úsmev. Otočil som sa, že sa presuniem preč od baru, keď som zistil, že tam stále stojí tá baba.
"Čo chceš?" spýtal som sa bez okolkov neriešiac, že by to mohlo byť hrubé. Len na mňa hľadela a trochu sa ku mne priblížila, kým ja som vôbec nevnímal čo sa deje. Chvíľu bolo ticho, ale potom mi niečo začala vravieť. Do mojej hlavy síce dochádzali zvuky, ale nedokázal som ich identifikovať alebo rozlíšiť na slová. Ani som si nevšimol kedy zmĺkla uvedomil som si iba to, keď ma potiahla za ruku ktoviekam. Tackavo som sa za ňou vliekol netušiac kam ide, netušiac kde vlastne som. Môj mozog už dávno prestal spracúvať také zbytočné informácie.
Ani som si to neuvedomil a zrazu sa mi začal do pľúc dostávať čerstvý vzduch, ktorý nebol zmiešaný s cigaretovým dymom, či alkoholom. Cítil som ako sa moje telo pritislo bližšie ku telu dievčaťa s ktorým som sa tu našiel. Ani som sa nenazdal a jej ruky sa omotali okolo môjho krku a pritiahli si ma k sebe. Cítil som jej teplý dych na svojej tvári a stále mi nedochádzalo, čo sa deje. Jej pery sa náhle priblížili k tým mojim a podmanili si ich. Skoro v rovnakom momente zadul ostrý vietor, ktorý mi akoby privial aspoň posledné zvyšky rozumu. Rýchlo som sa odtrhol a odsotil ju od seba. Čerstvý vietor ma prinútil v momente aspoň trochu vytriezvieť. Rozhliadol som sa okolo a neveril tomu, čo som práve spravil..
Comments
dokonalé :*
takže trojriadkové venovanie je na svete? :-) mala by si si updatnuť nadtext. krava prijata -__- prajem ti to aj tak ale tak no.. táto poviedka je vážne úžasna a lúbi sa mi, že Niall priamo neskončil s tou babou aj niekde.. inde.. dokonale to opisuje aké dokážu byť média sračky. lúbi sa mi ako dôkladne si popísala jeho pocity a už by si ich teda mohla dať together..? :-)
[1]: ďakujem :))
[2]: joj no chcela som včera napísať ale odvtedy, jak som vyrazila na narcisy, (asi o pol jedenástej) som sa vrátila domov až večer o pol desiatej :D takže nebol čas.. a together budú, len to treba trošku premyslieť aby to nebolo také, že jeden deň sa pohádajú a druhý deň už ju žiada o ruku chápeš.. a som rada, že sa ti páčia moje opisy pocitov, lebo s tie sú moje obľúbené pričom si stále myslím, že to vôbec nie je dobré :D
Strašne sa mi to páči kedy bude ďalšia časť?