Takto neskoro sa hlásim (konečne) s ďalšou kapitolou! :))
Včera som dostala 1,1 za sloh ďalej dnes som dostala 1 z matiky a prvý raz mi k tomu dopomohlo opisovanie (feel like bad boi :D) a ešte 2 z diktátu..
Tak, či tak som dobrá :D minulý týždeň na lyžiarskom bolo super.. to je tak všetko..
Venovanie tento raz sólové- Karienka :D krásny týždeň na lyžiarkskom plný hovadín poprípade skorého vstávanie kvôli 1D zajedané Twixkami a Oreom :D musím povedať, že si neviem predstaviť, že by som v tej manželskej posteli ležala vedľa niekoho iného :D pričom hneď na úvod bola tá posteľ znečistená a následne vetraná hodinu a pol (či koľko) na balkóne :D

Niall
Bezmyšlienkovite som následoval svoje nohy, ktoré ma viedli nevedno kam. Už som nezvládal myslieť absolútne na nič. Bolo toho príliš veľa, čo som túžil napraviť, zmeniť, či vrátiť. Pokúšal som sa dáko ospravedlniť, no nech som sa snažil ako som chcel ospravedlnenie sa nedalo sformulovať tak, aby som ostal bez viny. Bolo tu až príliš veľa výčitiek, ktoré ma zožierali a môj mozog toho jednoducho nedokázal absorbovať toľko. Preto bola moja hlava momentálne úplne prázdna. Nohy samovoľne kráčali a hlava bola automaticky sklonená skrývajúc tvár pod kapucňou a za slnečnými okuliarmi. Mojim telom nepretržite prechádzala akási triaška, ktorú však nespôobovala zima. Akoby ju spôsoboval ten zlý pocit, ktorý som síce vytesnil zo svojej hlavy, no aj tak sa ma nechcel pustiť. V mojej hlave sa teda odrazu spustila kontrolka nedostatku adrenalínu a alkoholu v krvi.
Jediný spôsob ako sa dostať do fázy, kedy vás nič netrápi je napumpovať do seba dostatok alkoholu. To však moje nohy vedeli už vtedy, keď som vychádzal z domu, lebo som videl ako sa predo mnou pomaly z tmy vynára ulica plná neonových svetiel a z kadiaľ sa ku mne dostávala veľmi hlasná dunivá hudba. Ako som sa približoval rozoznával som siluety ľudí, ktorí sa pohybovali z jedného nočného klubu do druhého a neonové svetlá ma lákali vždy inam. Už automaticky som však smeroval do podniku, kam som chodieval najčastejšie, keď bolo potrebné si vyčistiť hlavu. Vmiešal som sa do davu, ktorý ma unášal ku vchodu. Zaplatil som a už som sa ocitol v miestnosti, kde sa nadnášali mierne kúdoli dymu a hmly sprevádzané pachom cigariet a alkoholu. Hlasná hudba spôsobovala, že mnou prechádzalo dunenie a mierne vybrovanie. Rozhliadol som sa okolo seba a videl ako sa každí baví a s dúškami alkoholických drinkov nálada stúpa. Náhle môj krk zaplavil smäd, ktorý som nutne potreboval uhasiť. Všetci naokolo držali v rukách poháre z pitím a ja som sa plánoval stotožniť s týmto ľudom, preto ma moje kroky okamžite doviedli k baru, kde mali barmani plné ruky práce s obsluhovaním nie zrovna triezveho spoločenstva. Chvíľu som čakal, kým sa ku mne jeden z nich otočil, no hneď ako prešli mojím hrdlom prvé objednávky rynuli sa jedna za druhou ďalšie a moju hlavu teraz už naozaj opúšťali zmysli.
Harry
"Nechaj ho tak. On len potrebuje byť sám.." zazneli mi v ušiach Liamove slová a ja som už ďalej nič nekričal. Iba som hľadel na chrbát ochádzajúceho blonďáka, na ktorého som bol v jednom momente neskutočne nahnevaný a nemal som chuť ho ani vidieť, ale na druhej strane mi ho bolo až príliš ľúto. Vedel som, čo spôsobuje jeho správanie, aj keď ho to neospravedlňovalo, no chápal som ho. Do môjho zorného poľa však vošiel Liam, ktorý rýchlym buchnutím zavrel dvere a ja som mohol vidieť už len masívne drevo.
"Vráti sa.." šepol Liam a videl som na jeho tvári, že si sám nie je istý, či to bude v dohľadnej dobe, ale jeho výraz sa za každú cenu pokúšal byť presvedčivý.
"Ja viem, ale.. trochu sa oňho bojím.. nikdy, nech už mal akokoľvek zlú náladu, trucoval alebo bol jednoducho unavený zo všetkého toho blázinca nezašlo to až tak ďaleko.." vravel som popričom som sa obrátil chrbtom ku dverám, aby som videl do miestnosti na ostatných.
"Hazz má pravdu. Môžme len dúfať, že to nebude až také zlé.." ozval sa Zayn.
"Sakra! Ako som to mohol dopustiť! Nemal som ho nechať spraviť to!" zaklial Liam a krútil hlavou popričom si tvár skryl do dlane. Ja som za ním len načiahol ruku.
"Hej, nezačni sa teraz za to obviňovať nie je to tvoja chyba!" v mojom hlase bolo jasne cítiť aj podtón hnevu. Mohol som sa síce o Nialla báť, ale stále si za to mohol sám. Nenechám tu za to trápiť sa Liama.
"Dobre vieš, že sa tomu všetkému dalo predísť," uprel na mňa svoje oči.
"Viem, ale na to aby si niekomu mohol pomôsť to dotyčný musí aj chcieť," vravel som dôrazne pričom som nemal ani najmenšiu chuť sa tu teraz ešte o tomto hádať.
Liam to na mne zjavne spoznal. Na jeho čele sa objavila vráska a následne opäť len sklonil hlavu a pošúchal si spánky.
"Myslím, že teraz by sme mali íť všetci do postele. Neriešme niečo ešte skôr ako to nastene, keď to nastať ani vôbec nemusí," uzavrel debatu Zayn, čo však neukončilo mierne napätú atmosféru, ktorá sa tu práve rozprestierala.
Zamieril hore na poschodie, kde zmizol v prvých kúpeľňovýh dverách. Ja som ešte raz potľpakal Liama a keď som začal vychádzať po schodoch pripojil sa ku mne rovno aj Louis, ktorý tam celý čas len mlčky stál- čo mi naňho vôbec nesedelo- a tváril sa vážne- čo mi prišlo divné ešte viacej.
Pokračovanie by malo dojsť vo veľmi dohľadnej dobe ;) Nepridám ho však skôr než by sa tu objavil aspoň jeden komentár :P
Comments
zas som jak strunka!! :D dokonalé! :)
[1]:súhlasím :):) ako vždy je to dokonalé... teším sa na ďalšiu časť :)
Dosť krátke.. to ma štve.. tým chcem povedať, že sa na ďalšiu kapitolu teším.. (to vetranie trvalo hodinu a 3/4) poviedky už nečítam, no chcem aby si ty s touto pokračovala a snáď sa už aj 'v dohľadnej dobe' dajú s Niallom dokopy :-)