close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

33. Kapitola

1. february 2013 at 19:00 | *Mary
Wou, Wou! :D Ďalšia kapitolka na svete! :D
Okej, takže na začiatok- túto kapitolu som chcela pridať už v pondelok, ale akosi mi nešlo písať. Občas sa jednoducho snažíte, ale akosi to nejde a nechcela som to písať nasilu. Táto kapitola je totiž dosť prelomová. Rovnako ako tá predchádzajúc a aj následujúca :D v utorok nebolo času a v stredu a štvrtok (hoc' som bola doma, kvôli chorobe) akosi sa tiež nenašla tá správna inšpirácia, takže vám to sem dávam aspoň dnes :)) Snáď sa vám to bude páčiť.. fakt som sa snažila, aby sa mi táto kapitola vydarila, pretože moja hlava je plná nápadou, lenže keď príde na ich napísanie je to rovnako ako vždy až príliš ťažké :D takže dúfam, že vás nesklamem..

Venujem: Kara- túto kapitolu si tuším odo mňa chcela ešte minulý utorok? :D hneď deň nato ako som pridala 32. kapitolu :D sorry, nevydalo :D snáď ťa formulácia nesklame :) btw- jak dopadla v stredu fyzika? :D Choki- dúfam, že táto kapitola ti definitívne zmení pohľad na toho blonďáčika, ktorý figuruje v tejto poviedke, lebo ako si pamätám čudovala si sa, že zo 'zlatého irishmana' zrazu robím 'drsňáka' :D ... čo už, presladené poviedky mi už jednoducho lezú krkom :P (hej, je pravda, že tá poviedka bola na začiatku presladená, ale písať som ju začala ešte dakedy v júny, kedy som mala prečítané možno 2-3 ff :P) a nakoniec ešte pridávam Sashu a Natally, ktorých komenty ma vždy potešia :)






Malé upozornenie- miestami sa tu nájde pár nadávok :D ale ako sami viete reálny Niall nadáva tiež a to dosť :D takže vopred sorry, hádam vás nepohorším :D (ja to jednoducho cenzúrovať nebudem, nechce sa mi a okrem toho vždy všetko vravím na plnú hubu, takže prečo by som sa zrovna pri poviedke mala krotiť? :P :D)


Niall

Tvár, ktorú som mal skrytú do ramena som trochu podvihol a potiahol potiahol nosom. Druhou rukou som si pretrel vlhké oči a prečistil si hrdlo odkašľaním. Vedel som, že je koniec, je po všetkom a je čas odísť.
"Ďakujem, že som mohol poznať to najúžasnejšie dievča na svete.. Ďakujem za tie najkrajšie chvíle v mojom živote.. dúfam, že raz mi budeš schopná odpustiť to, aký idiot som..." šepol som do absolútneho ticha. Túžil som sa na ňu ešte raz pozrieť, no zároveň som nechcel. Predsa len som otočil hlavu k nej, no ona tam len tak sála s tvrdými pohľadom nehýbajúc ani brvov. Moje telo sa otočilo späť k dverám. Náhly kŕč prešiel mojou rukou a ja som od zlosti, ktorá sa zrazu vo mne hromadila tresol päsťou do masívnych dverí. Následne sa moja ruka zviezla až ku kľučke a ja som vykĺzol cez dvere akoby do úplne iného sveta. Kapucňa zahalila moju hlavu a z vrecka som si rýchlo vyberal slnečné okuliare.


Uši mi zaplnil hluk a rušno ulice. Oproti nekonečnému tichu, ktoré sa rozprestieralo len pred chvíľkou medzi mnou a Cassie boli odrazu naliehavé hlasy, ktoré volali moje meno ako soľ, ktorú vám sypú do rany. Počul som nekonečné cvakanie fotoaparátov a neustávajúce hlasy reportérov, ktorí ma čakali hneď za bránou. Sám som nemohol pochopiť, ako ich tu mohlo byť toľko už tak skoro..
V mojom vnútri sa hromadila nenávisť. Všetko to čo som si vyčítal a ľutoval, túžil vrátiť späť a napraviť sa zrazu zmenilo na nenávisť a hnev. Všetko v mojom vnútri vrelo a tie doliezavé hlasy všetko len stupňovali. Cítil som sa akoby vo mne tikala časovaná bomba, ktorú podnecujú k výbuchu cudzie hlasy.
"Pán Horan.."
"Kurva, držte huby! Drámu už ste vtvorili tak čo sakra ešte čakáte?! Myslíte, že teraz vám pekne zodpoviem všetky vaše otázky budem sa na vás usmievať a ešte vám poďakujem?! Choďte kurva do riti!" chrlil som nadávky na všetky strany a predieral sa ku cabu, ktorý bol momentálne obstáty zo všetkých strán.


"Dupnite na plyn, je mi jedno kľudne ich všetkých zrazte!" sykol som na šoféra, ktorý sa len poťažky pokúšal predrať davom, popričom mu pomáhal silný klakson.
Ja som len sedel na sedadle spolujazdca a všetko v mojom vnútri vrelo. Mal som chuť do niečoho udrieť z celej sily. Pevne som zvieral okraj sedadla až mi obeleli hánky.
Šofér sa konečne predral cez dav a my sme rýchlo smerovali ku vile.

***

Liam

"Sme doma Nialler!" zakričal som do prázdneho domu a zavrel za nami dvere. Neprichádzala žiadna odozva. Obzrel som sa na Zayna, ktorý len mykol plecami. Samozrejme, že sa k nám dostali 'horúce novinky' ktoré kolovali hádam všade. To čo sa stalo v Austrálii prikrášliť stihli a preto sme nevedeli nakoľko je to všetko pravda a hoc' sme všetci tušili, že to nieje v poriadku nikto z nás sa neodvážil povedať nahlas, že by sa mohli Niall a Cass rozísť. Vedeli sme, že Niall by to len ťažko znášal, no nevedeli sme čo presne by následovalo. Buď by sa úplne uzavrel, nechcel by nás k sebe pustiť, mohol by byť naštvaný.. nech už by si to kompenzoval hocijak malo by to zlé dôsledky. Z mojich myšlienok ma vytrhol dupot Louisových nôh, ktoré bežali hore na poschodie. Skôr než by som ho stihol zastaviť počul som už len to ako vpadol do izby v ktorej sa nachádzal ten írsky blonďák.


"Sakra! Do prdele, ty sa nikdy neprestaneš správať ako decko?!" začul som ostré slová akurát, keď som stihol doraziť ku roztvoreným dverám. Naskytol sa mi pohľad na Louisa ležiaceho na zemi akoby práve spadol a rozpleštil sa na chrbát a nad nim stojhaceho Nialla, ktorému do tváre stúpala červeň od zlosti.
"Upokoj sa Niall," povedal som a chcel ho potľapkať po chrbte, no keď som načahoval ruku on ju len odstrčil a pretisol sa okolo mňa cez dvere a s dupotom schádzal dole schodami.
"Kam teraz akože ideš?!" zavolal som za ním idúc mu v pätách.
"Nie som malé dieťa aby som sa ti musel spovedať!" odvrkol cez plece a chcel sa predrať cez Zayna a Harryho, ktorí ešte stále stáli pri dverách.

"Hej! Kľudni sa! To, že ti dala kopačky neznamená, že tu na nás teraz budeš hučať a urážať sa ako malé dieťa!" vybehol naňho odrazu Hazza. Niallovi vtedy rupli nervy a už napriahol ruku, že ho udrie, ale Zayn v rýchlosti zachytil jeho päsť. Táto situácia naberala obrátky a ja som tušil, že to nedopadne dobre.
"Hej! No tak, uvedom sa! Práve sme došli a jediné, čo si zatiaľ spravil je, že si na nás nahučal a teraz tu chceš začať mlátiť Harryho?! Za to, že si si posral vzťah my nemôžeme!" hučal pre zmenu Zayn, no toto bolo aj od neho priveľa.


"Zayn!" zahriakol som ho a naznačil mu aby prestal, no on len pokrútil hlavou.
"Nie Liam! Je to tak a ty si to myslíš tiež!" povedal upierajúc na mňa svoje hnedé oči, ktoré nabrali ešte tmavší odtieň ako obyčajne. Cítil som na sebe aj pár modrých očí z ktorých bolo vidieť sklamanie a smútok zakrývaný hnevom. Moju tvár náhle zaplavovala horúčava a ja som nevedel, čo povedať, len som sa pokúšal vyhýbať pohľadu tých modrých očí, hoc' som aj tak musel pozerať do Niallovej tváre.


Niall

Hľadel som do tváre svojho najlepšieho priateľa a moje vnútro zapĺňalo len ďalšie sklamanie- ktoré sa rovnako ako všetky pocity rýchlo menilo na hnev a nenávisť. Videl som ako otáľa a preskakuje svojim prísnym, no nie karhajúcim pohľadom zo mňa na Zayna. Ticho, ktoré sa tu rozliehalo mi doslova hučalo v hlave a stupňovalo môj hnev rovnako akoby okolo mňa ľudia niečo vraveli. Znova vo mne začínali tikať tie hodinky, ktoré len odpočítavali posledné sekundy pred tým ako príde obrovský výbuch..


"Do prdele povedz to! Povedz, že si to myslíš tiež! Všetci si to myslíte! A viete čo? Je to pravda! Áno štve ma to! Neviete si ani predstaviť ako sakramentsky ma štve, že som taký idiot! Fakt sorry, ale nie som taký dokonalý ako vy, že mi všetko vždy vyjde a nikdy nikde nespravím chybu! Vy zjavne nestojíte o prítomnosť človeka, ktorý nie je dokonalý rovnako ako vy, takže teraz sa tu majte!" vykríkol som posledné slová a než sa stihli zobudiť z prekvapenia vyšiel som von a mieril preč po príjazdovej ceste.

"No tak, Niall..." začal Harryho hlas, no ja už som ďalej nepočúval. Nechcel som vnímať nikoho z nich. Do mojich uši však ešte predsa dorazil zbuk Liamovho starostlivého hlasu, ktorý však nebol smerovaný mne. Všetky tieto zvuky však náhle ustali, keď sa definitívne zavreli dvere a ja som bol konečne sám. Rýchlo som kráčal ulicou s hlavou sklonenou a kapucňou stiahnutou tak, aby mi nikto nevidel do tváre. Nevedel som kam presne mierim, šiel som jednoducho preč, preč od problémov, ktoré so si sám zapríčinil..


 

1 person judged this article.

Poll

Chceš, aby sme prijali nového admina/adminku?? -úprimne!!

áno, aspoň tu bude viac článkov 36.2% (433)
áno, tento team adminov je nanič :p 32% (383)
nie, team adminov je v pohode! :) 31.8% (380)

Comments

1 *Sasha *Sasha | 2. february 2013 at 16:45 | React

Wow!! Rýchlo ďalšiu!!! Ja asi nezaspím... :) Dokonalé ako vždy. ;)

2 Choki Choki | Web | 6. february 2013 at 13:58 | React

Doriti, Maráá, mám záchvat! Ááááá! :D :D :D
Tie antibiotiká mi evidentne lezú na mozog! :D Tak po prvé- Niall nadáva? Fakt? By som skôr tipla na Harryho! :D
Po druhé, predstaviť si, ako Niall ide zbiť Harryho (Predstavila som s Harryho z Dark), och, och, až plačem!!!! :D :D :D :D
A nakoniec, žeby rozpad 1D! Ja som to predpovedala, jo, konečne mám v niečom pravdu! :D :D :D
A ešte malý dotaz, "next chpter" je čo prosím ťa? :D

3 *Mary *Mary | Web | 6. february 2013 at 15:14 | React

[2]: nejaké výhrady proti zlému Niallovi? :D inak tiež mi napadol Harry z Dark :D som sa rehotala :D a rozpad 1D? v reálnom živote nehrozí :P a v poviedke sa ešte dozvieš.. a nakoniec- ty si vždy všímaš len preklepy!! Nič iné ťa netrápi! :D to sa ešte doladí! :P :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama