close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Nové obzory

7. november 2012 at 19:53 | *Mary |  Jednodielne príbehy
Heey, Directioneeerssss! :D
Tákže, som nažratá pizze- kamoška mala totiž poukazy na mega super pizzu zadarmo! :D No predstavte si ako som asi nacpatá, keď môj apetit je podobného rázu ako ten Niallov, aj keď jemu sa asi predsalen rovnať nemôžem! :D
Kamarátka ma dnes v škole poprosila, či by som jej sem nezavesila túto jednodielovku a ja som samozrejme súhlasila! :D
Nech sa páči, One Shoot by Stanley :))






Sedela som vo svojej izbe na posteli. V ruke som držala misku s popcornom a dívala sa na môj obľúbený seriál.
Všade naokolo bol neporiadok, špinavé veci, papieriky po zemi a podobne. Bývala som u svojej tety Annie v Londýne. Odsťahovala som sa zo Slovenska z niekoľkých dôvodov.
Keďže mi už pomaly tiahne na osemnástku, chcela som vypadnúť z hentej krajiny, kde ľudia nemajú žiadnu budúcnosť. K tomu som tam nemala toľko kamarátov, lebo som nebola zmaľovaná barbina s ružovou kabelkou. Moja mama ma samu do sveta pustiť samozrejme nechcela, tak mi dala na výber. Buď do Nórska za ujom Philom z druhého kolena, alebo za tetou do Londýna. Moje rozhodnutie bolo jasné.
"Prosím ťa, vypni tú telku a uprac si to tu." Vynadala mi Annie, stojac vo dverách s prekríženými rukami na prsiach.
"Nevidíš, že pozerám svoj seriál?"
"Mňa to nezaujíma, si tu ako v chlieviku. I can call your mother!" Nenávidela som, keď v dome používala angličtinu. Bolo to zvláštne.


"Keď to skončí." Ani som sa na ňu nepozrela a ďalej som chrúmala popcorn.
Annie podišla k telke a jedným razom ju vypojila z elektriny.
"What the Hell?! Čo to robíš?!" Vykríkla som.
"Uprac si."
Zamračila som sa na ňu, misku s pukancami som vzala zo sebou a odišla som z domu.
Namosúrene som kráčala po londýnskych uliciach s miskou pukancov v ruke. Nebolo človeka, ktorý by sa za mnou neobzrel. Sadla som si na lavičku v parku a jedla pukance.


"Hi." Začula som pri svojom uchu, anglický prízvuk. Podskočila som a pozrela som sa na kučeravú hlavu.
"Ahoj." Odzdravila som po anglicky a ďalej som jedla pukance.
Nič nehovoril len sa na mňa díval. Čo odo mňa chce?
"Aha, nechceš?" Strčila som mu misku pukancov pod nos.
"Tak toto tu nestretávam často." Uškeril sa na mňa od ucha k uchu až sa mu na líciach spravili ďolíčky a odstrčil moju misku. "Čo tu robíš?"
"Nevidíš? Jem popcorn." Odvrkla som.
"Nechceš ísť radšej na normálnu večeru?" Navrhol mi a ja som sa na neho len prekvapene pozrela, až teraz som uvidela jeho zelené oči. Ešte nikto ma nepozval na večeru.
"No tak, viem, že nie si až taká drsná ako vyzeráš. Odkiaľ si? Máš iný prízvuk."
"Slovensko, také malé zasraté mestečko uprostred Európy." Misku som položila vedľa seba na lavičku.
"Hm, si tu dlho?"
"Nie, iba také dva mesiace, nikoho tu nepoznám."
"Tak sa môžeš spoznať so mnou, platím večeru." Znova sa tak nádherne usmial.

Keď som si pomyslela na vývar od tety, prikývla som na požiadavku, dobré jedlo aspoň raz za čas neuškodí.
Zaviedol ma do malej čínskej reštaurácie. Samé malé porcie, hlavne sushi. To musí byť drahé.
Sadla som si a trochu sa porozhliadala, super som na večeri s chalanom, ktorý mi ani meno nepovedal.
"Tak teda, a ty si?" Načala som tému.
"Ou, som Harry Styles zo skupiny One Direction. Neviem či ju poznáš." Mykol plecami.
"Som tu dva mesiace, nepoznám tu nič, maximálne ten park v ktorom som sedela." Zaškerila som sa. "A ty kde bývaš?"
"Bývam tu s kamošmi."
Aha takže gay.....
"Nie....nie som." Okamžite odpovedal akoby mi čítal myšlienku, to sa naozaj tak pochybovačne tvárim?
O chvíľu nám priniesli našu porciu sushi a ja som ju spráskala akoby som celé týždne nejedla.
"A koľko máš vlastne rokov?" Opýtal sa ma a dal si do úst kúsok sushi.
"17." Usmiala som.
Bolo osem hodín, začínalo sa zmrákať, povedala som si, že som svoju tetu už schladila dosť. Je čas ísť.
"Ok, tak aj už pôjdem." Zdvihla som sa na odchod.
"Počkaj, stretneme sa? Zajtra? Dáš mi číslo?" Vychrlil na mňa.


Zaváhala som no nakoniec som prikývla, nejaké nové obzory, by mi neuškodili. Nadiktovala som mu číslo a spokojne odišla domov.
Annie ma doma trochu zviezla, že som nezodpovedná, no hneď sa rozžiarila, keď zistila, že zajtra idem na rande. Áno, rande.
Ráno. Zvoní mi mobil.
"Ahoj tu je Harry." Počujem z telefónu a v momente sa usmejem. "Len som chcel vedieť, či si mi nedala zlé číslo."
"Je pravé." Milo som povedala a zložila, potom som znova zaľahla do postele, ešte mám čas.
Zobudí ma slnko, ktoré mi pečie do tváre. Vyskočím z postele a hľadám hodinky. Prespala som celý obed!!! Sú štyri hodiny!!!


Bežala som po chodbách domu hore dole, do kúpeľne, do izby a naspäť.
"Zlato upokoj sa." Annie ma zastavila.
"Annie! Annie! ja neviem po anglicky!! Zabudla som úplne všetko!!"
"Keep calm, honey. You´re good in English, just breath." Mala pravdu, začala som zhlboka dýchať.
"It´s better." Usmiala som sa bežala k dverám.
"A volaj mi! Dávaj si pozor!" Skríkla ešte Annie skôr ako som stihla zabuchnúť dvere.
Do parku som išla klusom, Harry tam už sedel a držal niečo v ruke,


"Ahoj, čo je to?" Prišla som k nemu a opýtala sa.
"Myslel som, že budeš mať chuť na popcorn, tak som spravil." Znova sa usmial a podal mi misku s popcornom.
"Preboha, veď sú skoro všetky spálené." Zasmiala som sa a prezerala som si pukance.
"Snažil som sa!" Zaškeril sa.
Usmiala som sa a odložila som misku na bok.
"Tak čo? Idem ťa predstaviť svojim kamošom?" Okamžite navrhol a prehrabol si vlasy.
Čože?!! Nie! Nie! Čo keď sú to nejakí....úchyláci?!!
"Neboj, sú v pohode." Chytil ma za lakeť a potiahol ma von z parku.
Prišli sme na jeho ulicu, no on ma zastavil.
"Ok, daj si kapucňu, a tu máš tieto okuliare." Strčil mi do ruky okuliare a nasadil mi kapucňu. čo to má byť?!
"Ale prečo?"
"Nič nehovor, len bež." Šepol.
"Čo?!" Už mi nestihol odpovedať, chytil ma za lakeť bežal so mnou cez veľký dav dievčat, fotografov a neviem ešte koho. Reflexne som sklonila hlavu a spoľahla som sa na kapucňu, ktorá ma kryla. Vbehli sme do domu a zabuchli dvere.


"Vy ste asi dosť slávny, čo?" Skonštatovala som a vrátila mu okuliare.
"Hej, chalani!! Nástup!! Máme návštevu." Skríkol do prázdnej dlhej chodby. Z izieb sa zrazu vynorili štyri hlavy a došli k nám. Spravila som krok vzad, no Harry ma pritiahol a šepol, že sa nemusím báť.
"Tak, toto je.....Ehm..." Harry na mňa pozrel. Ja som mu nepovedala meno!!!
"Kristie." Povedala som za neho a pozrela sa na štyroch chalanov, čo predo mnou stáli.
"Teší ma Kristie." Povedal jeden blonďák, podal mi ruku a predstavil sa ako Niall. Potom tam bol Zayn, Liam a Louis.
Harry ma zatiahol do jeho izby, tam sme zvyšok večera strávili pojedaním pukancov a pozeraním filmov. Až som zaspala....


Otvorím oči. Tma.
Vyskočím z postele. DO RITI!!!! Ja som zaspala!!! Porozhliadam sa okolo seba, som sama.
Vybehnem z izby, nestihnem spraviť ani prvý krok na chodbe a zvalím sa s hukotom na zem.
Ležala som rozvalená za zemi.
"Čo tu robíš?" Zdvihla som hlavu a uvidela som nad sebou blonďáčika.
"Utieram podlahu." Odvrkla som a nechala som ho aby mi pomohol vstať.
"Koľko je hodín?! Kde je Harry?!" Vyhŕkla som. Bože, Annie ma zabije!!!
"Neviem asi tri ráno. A Harry asi spí vo svojej izbe." Mykol plecami.
"A kde je jeho izba?!"
"Tam, ale..." nenechala som ho dopovedať a vrhla som sa cez pol chodby, k Harryho izbe, blonďák mi bol v pätách a kričal, že tam nemám chodiť.


Ale neskoro, vošla som do Harryho izby a v momente som sa zastavila. Videla som sa ako mu padajú kudrlinky do tváre a ako pokojne spí, vyzeral ako anjel.
Zrazu sa do izby doteperil blonďák a vydýchol: "Vďakabohu, je zakrytý."
"Čo?" Nechápavo som sa na neho pozrela.
"Nooo....to je na dlho." Usmial sa a mňa zahrialo pri srdci, aký chutný!
"Annie ma zabije! Musím ísť! Povedz mu, že som odišla, a že je mi to ľúto." Vyšla som z izby a hľadala som východ.
"Počkaj, ale kto je Annie?" Vyšiel za mnou. "Ale veď je noc, nemôžeš ísť sama." Zastavil ma pri dverách.
"Musím." Stlačila som kľúčku.
"Počkaj...vrátiš sa?" Pozrel sa na mňa svojími nádherne modrými očami, tak úprimne ako sa len dalo.
"Áno."

"A zavoláš Harrymu? Sľúb, že mu zavoláš." jeho pohľad neskláňal.
"Sľubujem." Prikývla som a otvorila dvere.
"Počkaj! Odveziem ťa." Otočila som sa za hlasom a v dverách stál Harry v teplákoch a nejakom vyťahanom tričku. Vidieť, že sa obliekol narýchlo.
"Netreba ja...." ale to ma už Harry ťahal do svojho auta a naštartoval.
"Myslela som, že spíš." Povedala som v aute a pozrela som sa na neho.
"Spal som, ale zobudil som sa, keď niekto spadol na zem."
"Ale to bolo ešte pred tým ako som vtrhla do tvojej izby!"
"Preto som bol zakrytý." Z profilu som videla ako sa uškeril.
"Čo stým furt máte?!" Vôbec som nechápala čo tým tí dvaja chcú povedať, no veď bol zakrytý, a čo?!
"Tak kam, ťa mám odviesť?" Zmenil tému.
"32, Westhigh rode."


Po pár minútach mi už zastavil pred mojim domom.
"Vďaka za odvoz." Usmiala som sa na neho a otvorila dvere na aute.
"V pohode, a stretneme sa ešte?" Hodil na mňa psí pohľad.
"Jasné."
"Tak zajtra?" Nadšene sa opýtal a obohatil ma tým jeho chutným úsmevom.
"Keď mi Annie nedá zaracha, zajtra." Usmiala som sa.
Harry sa ku mne zrazu natiahol a jemne ma objal okolo pása.
"Bolo s tebou super." Povedal.
"Aj s tebou." Posledný krát som sa na neho usmiala. Zavrela dvere na jeho aute a otočila sa mu chrbtom a pevným krokom som rovno išla k tvrdému trestu od Annie.
 

1 person judged this article.

Comments

1 Choki Choki | Web | 12. november 2012 at 18:15 | React

O.o. Tak toto som nepichopila. O čom to je? :-) Celý čas čakám, čo bude, odrazu spí u nich a nevyspia sa spolu!!! Tss! Toto čo je za svet!
Chcelo by to pokračovanie. ;-)

2 *Mary *Mary | Web | 12. november 2012 at 19:19 | React

[1]: s pokračovaním choď prosiť za Stenlou! :P :D ja som tu len sprostredkovateľ :P :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama