Jóóój, ľudia moji! :))
Vítam vás tu! :)) Dúfam, že víkendujete fajnovo, kľudne a čakáte na večerný X-Factor, kde budú 1D!!! :D
Ja som si dneska vstala tak o pol dvanástej s kľudom v duši, že je sobota! :D (tá dilema, kedy neviete, i máte ešte raňajkovať alebo vyčkáte do obeda :D)
Teraz je však u nás v byte dooosť dusno... oco dačo opravoval vyhúkal zo skriní najzapadlejšie veci a chce to všetko vyšmariť! Mama mu tu nadáva, že sú tam aj veci, ktoré používame- oco protestuje, že sme to celý rok nevytiahli... veď viete si predstaviť... Ja radšej rýchlo zdrhám! :D
Btw- dúfam, že to tu dakto číta! :D Ak nie, tak s touto poviedkou seknem :D
Venujuem: Karienka :D sorry, ale budem ťa tak asi volať :D nech sa páči ďalšia kapitolka tvojho Hazzu! :D

Harry
Hľadel som na miesto, kde len pred chvíľkou sedela Leigh. Prebodával som to miesto pohľadom a pokúšal sa vec ležiacu tam prepáliť pohľadom na uhol, nech už sa nemusím stretnúť sa s ňou. Nechcem ju už ani vidieť! Ale nemôžem tu nechať jej peňaženku! Predsa mám dáku úroveň! Čo ak ju tu zabudla úmyselne? Možno si chcela overiť, či jej ju donesiem... v hlave mi napadali rôzne šialené scenáre, ktoré som sa pokúsil vyhnať potriasnutím hlavy. Asi už začínam byť paranoidný... ale pri našich fanúšičkách človek nikdy nevie...
Otrávene som teda odchádzal z kaviarne aj s Leighinou peňaženkou v ruke. Smeroval som ku svojmu autu, nech už som konečne na svojej hotelovej izbe. V diaľke som zbadal hlúčik pubertálnych báb v ktorom som videl potencionálne Directionerky, čo mi len pridalo na rýchlosti môjho kroku. Nemal som momentálne chuť na nikoho a nechcel som znechucovať naše fanúšičky... Rýchlo som teda nasadol do svojho auta a už aj ho štartoval.
V hotely som bol rekorodnou rýchlosťou, no tu už som si mohol byť istý, že sa fanúšičkám nevyhnem... začal sa teda menší kolotoč popdisov rýchlych objatí fotiek a pokúšal som sa predrať čo najďalej od tohto hluku. Po celý čas som však na tvári skalopevne držal úsmev a pokúšal sa byť ku všetkým milý, čo pre mňa vážne nebolo jednoduché. Nakoniec som sa dáko dostal na poschodie s našimi izbami a zamieril som ku tej svojej.
Presunul som sa do kúpeľne, kde som zo seba zhodil všetko to oblečnie, ktoré ma väznilo a vošiel do sprchového kútu, kde som nechal dopadať kvapky teplej vody na moju pokožku. Pokúšal som sa z hlavy vytesniť všetky myšlienky, ale akosi to nešlo. Stále sa mi na rozum vkrádala Leighina tvár, ktorej som sa silou mocou pokúšal zbaviť...
Keď som ukončil svoju očistu chcel som si okolo pása dať uterák, ale v kúpelni nebol z čoho som usúdil, že som ho ráno asi nechal v spálni na posteli. Mykol som teda plecami a vyšiel s tým, že som predsa sám a takto je mi aj tak najpohodlnejšie.
Už som ako Niall... pomyslel som si, keď som sa prehrabával v chladničke, kde som hľadal niečo na čo by som mal chuť, ale akosi som nič také nevedel nájsť...
"Heeeeej! Haaaaz-! Ale no tak obleč sa!" začul som krik na chodbe a otočil som sa smerom odkiaľ som počul hlas toho holubofila, ktorý je závislí od mrkiev.
"Pff... netvár sa akoby ti to vadilo!" odbil som ho a opäť sa vrátil k vyberaniu jedla.
"Sorry, ale normálny ľudia väčšinou chodia oblečený," vravel Louis a hodil sa na pohovku.
"Ale ty vieš, že ja nie som 'normálny' ja som..."
"Áno, dobre, tie egoistické reči si nechaj pre Zayna!" uchechtol sa Lou. "Teraz radšej vrav, prečo si taký nabručaný?!" začal vyzvedať a popritom zapol telku, kde ako zvyčajne nenechal jeden kanál dlhšie ako pár sekúnd.
"Ja nie som naštvaný!" vyhŕkol som okamžite, načo sa Louis len rozrehotal.
"Hej.. a nie si ani kudrnatý a nevieš flirtovať!" rehotal sa na mne. "... no čo ťa tak žerie alebo kto? Nebodaj ťa odmietla?" uchechtol sa opäť a ja som ho schadil pohľadom.
"A o čom alebo 'kom' tu vravíš?! Momentálne nie je nikto, kto by mi stál za hriech..." prehodil som a odhryzol si naraz z oboch tyčiniek twix, ktoré sa nachádzali v jednom balení.
"Okay, ak to nechceš vravieť najlepšiemu kamošovi, kľudne, ale nečakaj, že ťa potom nechám spať so mnou v jednej posteli, keď sa budeš cez noc nudiť!" začal s jeho vyhrážkami, porpičom sa tváril urazene a vstával. Moje oči sa automaticky pretáčali.
"Och, Lou, neber si všetko tak osobne. Stále milujem len teba, nemusíš sa báť, že by si mal konkurenciu," začal som so svojou obľúbenou verziou obhajoby, ktorou som využíval výmysel fanúšičiek- Bromance Larry Stylinson. Ako zvyčajne som sa začal tváriť práve ja ako ten poškodený a hlavná obeť. Louis sa otočil späť ku mne.
"Harold..." chytil ma za plece, pozrel mi do očí s absolútne "úprimným" pohľadom a pokračoval, "keď mi o nej nechceš vravieť aspoň mi neklam," dokončil a sklonil tvár smerom k zemi, čím dokončil svoju pretvárku totálne smutného, podvedeného a oklamaného Louisa, ktorý ako som ja vedel v sebe práve teraz dusí smiech. Stačilo len pár sekúnd a moje tušenie sa vyplnilo. Louis sa začal totálne smiať, rovnako ako to vždy robí Niall v tej najvážnejšej chvíli. Ja som sa smial s ním, lebo pri jeho hlasitom a nákazlivom smiechu sa nedá ostať v pohode.
"A kto to teda bol?" pošťuchol ma so šibaslkým výrazom na tvári. Ja už som mal predsa len lepšiu náladu a nakoniec som mu prezradil o dôvode mojej zlej nálady.
"Takže ťa odmietla! Ja som to vedel! Ja som to tak vedel!" rehotal sa na mne a ja som si nadával na čo som mu to pre Pána vravel! Pregúlil som očami, čo si Louis hneď všimol.
"A máš na ňu dáky kontakt?" opýtal sa a ja som na neho vrhol pohľad a lá tebe šibe? A načo sakra?!
".. eh, kvôli tej peňaženke, samozrejme," ujasnil Louis a ja som len zatičil hlavou.
"Nie... v tom je ten problém..." zamyslel som sa. "... ozaj! Nechceš jej tú peňaženku odniesť ty?!" mrkol som na neho s vypúlenými očami a úsmevom. Keď zbadal výraz mojej tváre začal sa totálne smiať.
"Haha.. Takže Hazza, lámač sŕdc sa hanbí ísť za nejakou babou a vrátiť jej peňaženku? Vážne?! Tak toto je gól!" smial sa na mne ďalej a ja som len otrávene sedel na pohovke jediac svoje twix.
"Nevravel si náhodou, že je z Británie?" opýtal sa Louis, keď sa konečne skončil jeho nehorázny záchvat smiechu.
"A čo s tým?" pozeral som naňho nechápavo.
"No... možno bude mať v tej peňaženke uložené nejaký papierik s adresou alebo dačo podobné, ke´d je tu prvý raz..." objasňoval mi. Ja som naňho len zamyslene pozeral.
"Že si ty bol pred tým s Liamom? Keby si nebol pred tým s ním určite by sa na teba nenalepil ten zdravý úsudok! Ty si povedal aj dačo inteligentné a logické!" zvískol som a pre zmenu som sa vysmieval ja jemu, načo sa on zatváril urazene.
"Radšej sa choď pozrieť do tej peňaženky!" prikázal mi Louis s pocker faceom na tvári. Ja som sa len s miernym úškrnokom zdvíhal a šiel po Leighinu peňaženku.
"Kreditka, doláre, dáke doklady... hej, Louis! Kukaj na ten občiansky!" zrúkol som a uškŕňal sa na fotku, kde vyzerali všetci tak priblblo.
"Našiel si niečo?" opýtal sa a ja som pred neho podstrčil jej občiansky.
"Ale no tak.. nemôže všetci vyzerať na občianskom tak dokonale ako ty!" pokýval hlavou Loui a napodobnil výraz na mojom občianskom s miernym výsmechom, načo som radšej Leighinu občianku vrátil do peňaženky a s kamenným výrazom hľadal ďalej. Prezeral som všetky priečinky, no nič som nenašiel.
"Nič tu nie-" zrazu sa s najschovanejšieho priečinku uvolnil malý útržok papiera a s ním miniatúrna fotka. Rýchlo som ich zachytil vo vzduchu a prezrel.
Na útržku boli dáke adresy, no tie ma teraz až tak nezaujímali. Pozrel som na fotku, kde bola Leigh s dákym chalanom. Boli v objatí a s úsmevmi od ucha k uchu sa pozerali do objektívu. Pri pohľade na fotku som sa zachmúril.
No, hádam sa vám to páčilo... ja viem, ten záver asi trochu od veci... nevadí! :P :D
Comments
Tak rozhovor Louisa a Harryho mi pripomína teba a mňa :-D teším sa na ďalšiu :-D
[1]: No, kto hovorí, že som sa neinšpirovala! :D ďakujem :)) x :D
Tak toto sa dobre začína! :D :D
Inak, vtej ďalšie poviedke, dáko neviem nájsť 10 kapitolu?! Ona neexistuje?! :D
[3]: Oooh! :D Aký to kompliment! :D ďakujem :D a no.. k tej druhej poviedke.. :D hej... :D ono, ja som ich tak postupne publikovala a potom kukám, asi pri 15tej kapitole, že hups, tuna nie je 10ta? :D Tak som sa na to vykašľala, až tak ju tam netreba :D ale ak chceš môžem ti ju poslať :))
Jo, pošli na FB :DD