close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Lust&Looses- 1. Kapitola

3. november 2012 at 12:09 | *Mary
Dobré ránko- obed :D prajem :))
Už máme len asi šesť hodín na prekonanie rekordu! x( Nevyzerá to moc slávne... tak pozerajte, pozerajte, replay, replay, replay! My to dáme! Musíme to dať! Prosím, prosím, prosím, nech to vyjde! (crossed fingers)
Inak ako sa máte? :D Ja celkom fajn až na to, že dnes musím dorobiť celý pracák z matiky, upratať, cvičiť na klavíri a nakoniec aj tak nič z toho nespravím :D no dobre, ešte ten klavír možno trochu :D

Venujem: Kara :)) hádam sa ti tá poviedka bude páčiť, keď už na ňu toľko čakáš :D






- Harry -

Harold si proste dobrý! Toto dievča, nie je schopné reakcie! Myslím, že na dnešný večer máš o zábavu postarané! pomyslel som si a v duchu sa uškrnul.

"Ja... uh... jasné som v pohode," dostala zo seba po chvíľke. "Ty za to nemôžeš, to ja som ti vbehla do cesty..." vravela trochu nervózne a ja som sa len uškrnul. To ju zjavne uviedlo ešte viac do rozpakov. Ideš Hazza! pomyslel som si. Je to síce ľahká obeť pre 'lovca' ako som ja, ale myslím, že na dnes to postačí...
"Nechcel som ti spôsobiť taký šok, vyzeráš celkom vydesene..." začal som naoko nevinne a amierne sa k nej priblížil.
"... asi by bolo na mieste aby som ti to nejako vynahradil," pokračoval som a ona len zmätene čakala čo poviem. Chvíľku som však čakal aby to malo chcený účinok. Bol som od nej len kúsok a žiarivo som sa usmieval. Kto by mi nepodľahol?
"Čo by si povedala napríklad na kaviareň? A nevyhovoríš sa ak nemáš rada kávu, lebo horúcu čokoládu podávajú v každej kaviarni a tá je na nervy to najlepšie," opäť som sa uškrnul a ona sa jemne zapýrila, čo jej len dodalo na príťažlivosti... len konštatujem...


O chvíľku už sme sedeli v aute a viezli sa do najbližšieho Starbucksu. Myslím, že si už začínala uvedomovať svoju situáciu.
"Kam to vlastne ideme?" opýtala sa.
"Ktorú kaviareň máš najradšej?" opýtal som sa aj keď som šiel tak-či-tak do Starbucksu.
"Neodpovedaj mi proti otázkou! Ja to tu nepoznám... došla som sem len pred pár hodinami..." objasnila.
"Mohol som si myslieť, že nie si miestna... anglický prízvuk si s tým New Yorským nepomýli nikto," zasmial som sa.
"Veď aj ty máš anglický prízvuk!" do tváre jej opäť stúpala červeň. Ja som sa v duchu len smial.
"Takže si vravela, že ideme do Starbucksu?" zmenil som radšej tému.
"Keď myslíš," mykla plecami čím to uzavrela.


"Aké je vlastne meno dievčaťa, ktoré som pred chvíľou skoro zrazil?" spýtal som sa.
"Ehm... ja som Leigh..." odvetila. "A aké je meno namysleného magora, ktorý ma pred chvíľou skoro zrazil?" opýtala sa so škodoradostným úškrnom na oplátku a ja som vtedy skoro nabúral. Ona nevie kto som?! Čo?! Veď doteraz vyzerala, že vie s kým 'má tu česť!'
"Moment, ty nevieš kto som?" opýtal som sa pre istotu, aj keď som vedel aká bude odpoveď.
"Mala by som? Sorry, že nepoznám všetkých obyvateľov Anglicka, ktorých je pomaly päťdesiat miliónov!" odsekla.
"Nie, ale... ty fakt nevieš kto som?" neveril som jej... proste nie... veď pred chvíľou vyzerala skôr ako jedna z fanúšičiek, teda jedna z tých, ktoré sú tak šťastné, že nás stretnú, že nie sú schopné reakcie... podľa jej reakcii ako habkanie a nervozita sa tak javila... alebo bola prirodzene ohúrená z takého príťažlivého chalana ako som ja? (:D)
"Nie, neviem kto si! Odkiaľ by som to asi tak mala vedieť?!" vyštekla rozhorčene.
"Dobre, okej ja len... no, to je jedno... som Harry..." povedal som nakoniec. Nie je možné, že nevie kto som... nie ona to len hrá! Vedela to od začiatku a teraz sa tvári, že o ničom nevie a potom sa určite dáko prepašuje ku mne, nafotí to tam a zavesí to na twitter, You Tube, tumblr, instagram!


Keď sme zastavili pred Starbucksom vystúpil som rýchlo z auta a šiel jej otvoriť dvere.
"Takže teraz sa tváriš ako gentleman? Aká náhla zmena," podpichla ma.
"Ja som gentleman odjakživa!" odvetil som sebaisto a vystrel sa.
"Hej jasné a k tomu si ešte aj skromný!" uchechtla sa a ja som ju prebodol nepríjemným pohľadom. Ona okolo mňa len s úsmevom prešla až do Starbucksu. Ja som zatreskol dvere, zamkol auto a následoval ju. Usadili sme sa do kúta kaviarne, kde boli pohodlné sedačky do ktorých sme sa obaja zaborili. Sedeli sme oproti sebe a ja som opäť začal hrať svoju hru. Vyberala si z ponuky káv, ktoré tu mali a ja som sa tváril, že tiež študujem lístok, no v skutočnosti som pozeral na ňu a hypnotizoval ju pohľadom. Dokonale som totiž obsah lístka ovládal...


Onedlho došiel čašník a vypýtal si od nás objednávky.
"Ja vás poprosím vanilkové laté a keby sa dalo na vrch trochu čokolády," zaklipkala očami a venovala čašníkovi široký úsmev. Ten jej ho opätoval a následne sa nie moc nadšene otočil ku mne.
"Mne doneste perníkové laté," povedal som a čašník moju objednávku len rýchlo naťukal do prístroja. Potom sa ešte presladene usmial na Leigh-ktorá mu to opätovala- a odišiel.
"Z ktorej časti Anglicka vlastne si?" opýtal som sa. Ona zdvihla zrak ku mne.
"Londýn... jedna z tých zaľudnených obytných častí..." odvetila jednoducho.


Nastalo ticho. Ja som teda začal pracovať. Nahodil som svoj klasický úškrnok, čoho si ona okamžite všimla...
"Prečo sa usmievaš?" opýtala sa a ja som mal chuť si dať facku, že som ju sem vôbec ťahal.
"A čo mám plakať?" No, pri tvojich reakciách by to bolo namieste dodal som si v mysli.
"Neodpovedaj mi protiotázkov!"
"A čo mám na to vravieť?" odsekol som. Nemal som dobrú náladu. Proste som ju chcel jednoducho zviesť ona vyzerala ako vhodná 'obeť', no teraz sa začla akosi vzpierať.


"Neviem hocičo, ale keď sa na mňa takto usmievaš tak..." vetu nedokončila a namiesto toho očervenela. Ja som okamžite vicítil príležitosť a nálada sa mi opäť vrátila spolu s širokým úsmevom na tvári
"Keď sa na teba usmievam tak čo?" vyzvedal som. Takže je potvrdené, že sa na blbú len hrá! zasmial som sa pre seba. Ona len pozerala do stola a červenala sa.
Vtedy akurát došiel čašník s našou objednávkou, ktorú predostrel pred nás.


Pred Leigh položil veľké vanilkové laté s hustou, krémovou penou a riadnou vrstvou čokolády na vrchu. O mojom laté sa radšej nevyjadrujem... povedzme, že do trištvrťky plné a opadnutá pena na vrchu... ale veď celebrita som tu ja!
Čašník sa na ňu opäť usmial, ale ona mu tentokrát úsmev neopätovala, ba ho celkom odignorovala! Aspoň dačo...
Keď nás nie moc nadšene opustil, Leigh venovala pozornosť svojmu veľkému laté a asi dúfala, že sa k predchádzajúcej téme nevrátime, ale ja to takto nenechám.


"Takže, keď sa na teba usmievam tak čo?" nedal som jej pokoj. Zdvihla oči od horúceho nápoja a zrazu sa v jej tvári zračila zlomyseľnosť, ktorá bola badať aj na jej úsmeve.
"Keď vidím ten tvoj umelý úsmev nacvičený pred zrkadlom je mi zle!" odvrkla a ja som ju v tom momente prebodol nenávistným pohľadom.
"Myslím, že obaja vieme, že to čo si práve povedala je totálna lož," nenechám ju vyhrať, proste nie!
"A zase sa tu ukazuje tvoje obrovské ego, ktoré nepripustí, že by si mohol byť iný než dokonalý, čo samozrejme nie si!" vravela s ľahkosťou.


"Akože zase?! A čo s tým má čo robiť moje ego?!"
"Len to, že ťa nenechá povedať vetu bez toho aby si spomenul aký si úžasný alebo si jednoducho nemôžeš pripustiť, že ti každá baba nepadne k nohám," konštatovala a odpila si so svojho laté. Ja som si len odfrkol.
"A odkiaľ sakra máš, že mám veľké ego?" mám ju! mám ju! nachytala sa sama! Práve mi totiž dokázala, že ma pozná! Musí ma poznať! Inak by dačo také nepovedala! Nevedela by to... ten egoistický je síce stále Zayn, ale už tam zaraďujú aj mňa a ona to vie, lebo ma pozná! A do teraz sa tvárila, že nie! sledoval som jej reakciu a v duchu sa opäť uškrnul, zatiaľ čo ona zarazene mlčala. Chvíľu bolo ticho, v ktorom som si užíval pocit víťazstva, no ona odrazu začala vstávať.
"Sorry, ale už musím ísť," vravela a pár veľkými hltmi dopila svoju kávu. Ja som len nadvihol obočie Čo tak zrazu? Nie, že by mi to vadilo...


"... a pozdrav chalanov, že im prajem veľa šťastia v spolupráci s takým sebcom ako si ty..."
"Jasné, super, ešte nejaké vtipné pozn-" zavrčal som a zarazil sa. "Hej! Ty si práve priznala, že vieš kto som! Inak by si nevravle "pozdravuj chalanov"!" škodoradostne som si ju premeriaval a čakal na jej reakciu. Do líc jej stúpala červeň, ale už otvárala ústa na vysvetlenie- No to som zvedyvý, čo si vymyslí!
"Aby bolo jasné! Viem, že ste boli v X-Factore, ten som pozerávala... viem, že potom ste mali dáke odcenenia a podbne a že vám sláva narastala a stúpala do hlavy! Som Britka samozrejme, že tusím o vašej existencii, ale kto si má sakra pamätať vaše mená?!" vyprskla a zasunula za sebou stoličku. Ja som na ňu len hľadel s miernou nechuťou.


"Čau! Ďakujem za laté a dúfam, že sa nemusím báť chodiť cez cesty, lebo tu vyčíňaš ty aj so svojím autom!" s týmito slovami opäšťala Starbucks a ja som len pregúlil očami. Bol som vrcholne znechutený! Zo začiatku vyzerala v pohode, tak čo sa jej sakra stalo?!
Pomaly som dopil svoju kávu a zaplatil. Vstával som, že odídem, keď som zbadal na mieste, kde sedela pred tým Leigh nejakú vec. Nie, nie, nie! Prosím, nech si tu nič nezabudla! Ja s ňou už nechcem mať nič spoločné! Nie!


Číta to tu niekto? Dúfam, že hej :) Ak nie tak sa asi nič nedá robiť, no :D Prosím o komentáre, nech už sú akéhokoľvek typu :))
 

2 people judged this article.

Poll

Chceš aby sa tu častejšie objavovali fotky alebo články?

Fotky :)
Ćlánky :)
Oboje rovnako :)

Comments

1 Kara® Kara® | Web | 3. november 2012 at 12:27 | React

Teším sa :-D dik za venovanie!
ľúbi sa mi jej sarkazmus, ale niekedy ho až preháňala aj tak sa na túto story teším dosť dsosť dosť! :-D

2 *Mary *Mary | Web | 3. november 2012 at 12:30 | React

[1]: ďakujeem :)) ale ona taká má byť.... má byť tak sarkastická, až to nie je sarkazmus, ale sprosté úrážky alebo také dačo :D ale ďakujem za kritiku ;))

3 Choki Choki | Web | 9. november 2012 at 19:03 | React

Ten sarkazmus, aaa! Ja by som sa na jej mieste chovala rovnako! :D Páči sa mi to Mary a to sa mi nestáva často! :D -S NIMI! :D
Som zvedavá na pokráčko, ale fakt je až moc namyslený! :D Inak, musím uznať, že v písaní si spravila veľký pokrok od tvojej prvej poviedky.;)
A kúsok slovenčiny- proti otázkoU! :D ženský rod, čiže U a ne V! :D
Tak a idem na tú ďalšiu! :D

4 *Mary *Mary | Web | 10. november 2012 at 14:28 | React

[3]: Jóój, ďakujem! :D Ver, že od teba si takýto komentár veeeľmi vážim! Už, len to, že si zavítala na tento blog! :)) A pravdupovediac, moja prvá poviedky... G-O-S-H! :D Tá bola strašná! :D Ale tak, či tak ďakujem :D a čo sa týka gramatiky, sorry, ale nechce sa mi to po sebe čítať a niekedy sa tam vlúdia aj také chyby, čo viem ako to má byť, ale jednoducho to napíšem zle! :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama