Sorry!! :((
Fakt, sa ospravedlňujem, že som tu hádam celú večnosť nepridala žiadnu kapitolu, ale je toho fakt veľa, čo robiť! x/
Všetkého okrem času je veľa, ale budúci týždeň je štrajk, takže sa pokúsim napísať čo najviac kapitol do zásoby :))
Hádam sa vám to ude páčiť :)
Dneska vás poprosím aby ste mi držali palce- mám totiž koncert z klavíra xP #CrossedFingers :D
Venujem: Choki- ja viem, že na túto kapitolu čakáš! :D Kara- dneska jak som sa hrala s tvojím telefónom "nožičky, palčeky! Nožičky! PALČEKY! NOŽIČKY!! PALČEKYY!!! :D Hazzinko je jednoducho neodolateľný :D

Harry
"Našiel si to?" začul som za sebou Louisov hlas a rýchlo sa strhol skrývajúc fotku späť do peňaženky. Lou už sa po nej načahoval, ale pre tento raz som mal väčšie šťastie a rýchlo ju skryl a následne zavrel aj peňaženku.
"Čo tam schovávaš?" premeriaval si ma Louis.
"Mám tú adresu," oznámil som mu ignorujúc jeho predošlú otázku a otáčajúc sa preč od neho.
"Neignoruj moju otázku, čo to skrývaš? Čo si tam našiel? Fotku jej frajera?" chechtal sa Louis a ja som s alen tváril, že ho nepočujem a nevnímal som ho naďalej.
"Ale no tak Hazza! Netrucuj! Nájdeme ti inú!" rehotal sa mi Louis a ja som len pregúľal očami a otočil sa od neho mieriac do svojej spálne.
"Dobre, vidím, že ti naozaj musím dakoho zohnať, lebo neplánujeme kaziť celé tour tvojou pochmúrnou náladou z toho, že si si dlho s nikým neužil," rýpal Louis a ja som už mal čo robiť aby som sa ovládal.
"Sakra, Louis! Musíš všetko tak riešiť?!" vybehol som naňho otáčajúc sa mu opäť tvárou.
"Kľuud, jejda, nemusíš byť taký naštvaný!" kýval hlavou Louis a už si to rašej mieril ku vchodovým dverám, lebo videl, že naozaj NEmám náladu na spoločnosť.
"Ale daj sa dokopy! Zajtra máme koncert a tam musíš byť v pohode!" vydával príkazy Louis stojac už medzi dverami. Ja som mu len kývol na nechcený súhlas, a keď za ním zapadi dvere naštvane som sa hodil na svoju posteľ v spálni..
...
Do mojich očí svietili otravné slnečné lúče, ktoré ma nútili vstať z postele. Nechtiac opustiť svoje vyhriate teplo, kde ma nik neotravuje a vydať sa ktoviekam vrátiť stratenú peňaženku zrovna Leigh! Útrpne som sa prehodil na druhý bok a tvár si skrýval pod kudrnami. Po chvíli znudeného ležania som však napokon predsa vstal a zamieril do kuchyne, kde som sa chystal trošku povzbudiť svoj žalúdok. Po pár minútach hrabania sa v chladničke som skončil s mliekom a cereáliami v rukách.
Sediac na gauči a jediac raňajky som ešte aj ťukal do svjho iPhoneu, kde som si sťahoval do GPS-ka súradnice ako sa dostať na adresu, ktorú mala Leigh v peňaženke. Absolútne sa mi tam nechcelo ísť, ale na druhej strane som už chcel mať od nej pokoj. Načo sakra som sa s ňou vláčil do toho podrbaného Starbucksu?! Treba uznať, že aj dokonalý človek sa občas môže pomýliť..
Zabočiť do prava, kúsok rovno, znova doprava pre zmenu rovno, vľavo...
Prechádzal som cestou plnou rôznych zákrut a uličiek až som sa vynoril na ulici plnej domov, ktoré boli všetky rovnaké. Rovnako veľké, rovnaký tvar ešte aj rovnaká farba- aké originálne..
Mierne som spomalil a pozeral si čísla na jednotlivých domoch.
Zastavil som pred domom, kde práve záhradný ostrekovač polieval dokonale zelený trávnik. Nie zrovna nadšene som otvoril dvere na svojom aute a vykročil smerom k dverám v rukách držiac peňaženku.
Zazvonil som a čakal odozvu. Nič.. Zazvonil som znovu a opäť chvíľu počkal.. samozrejme zase NIČ! Áno, úžasné! Ja sa sem trepem a samozrejme, čo?! Ona tu nie je!
Naštvane som sa otáčal, keď som zrazu za chrbtom počul vrznutie a odchýlenie vchodových dverí.
"Kto ste?" opýtala sa ma odrazu žena asi v stredných rokoch, ale na svoj vek vyzerajúca celkom dobre.
"Hm.. býva tu prosím vás Leigh?" dostal som zo seba a pokúšal sa o čo najneutrálnejší tón.
"Ja sa pýtam kto ste?!" zdôraznila žena a začínala mi byť nesymptaická so svojím postojom.
"Som Harry Styles, býva tu teda Leigh alebo nie?" odvetil som a zopakoval svoju otázku, strácajúc trpezlivosť.
"Takže Harry," prešla ma zrakom od hlavy po päty a netvárila sa dvakrát najšťastnejšie- akoby ja som jasal, že ju vidím!
".. ľutujem, ale žiadna Leigh tu nebýva!" povedala napokon a zatresla mi dvere pred nosom. Ja som len nechápavo hľadel a v mojom vnútri to vrelo.
"Áno, ďakujem, ďakujem za vašu ochotu! Aj ja som vás rád spoznal! Aj vám prajem pekný deň!" sykol som a naštvane sa strhol smerom späť ku svojmu autu.
Prešiel som po príjazdovej ceste a otrávene otváral svoje auto. Super! A čo teraz? Čo mám po nej vyhlásiť celoštátne pátranie?!
Nahnevane som odchýlil dvere svojho auta a ešte raz znechutene fľochol pohľadom na dom. Otáčajús svoju hlavu späť ku autu som zahliadol istú postavu blížiacu sa ku mne. Mohla byť vzdialená tak desať metrov a ja som ju spoznával.
Na jdenej strane som absolútne nemal chuť ju vidieť, ale na tej druhej som sa utešoval, že už budem mať aspoň pokoj.
Postava sa ku mne približovala ležérnym behom a na tvári sa jej zjavoval prekvapený výraz, no nevyzeral nahnevane prekvapený.. skôr milo prekvapený, čomu som však ja nechcel prikladať na dôležitosti.
Comments
Úprimne, ten yačiatok, čo si vravela mne mi prišiel ako prst-vanie a keď si tam pridala tie vykričníky NO COMMENT! :-D no a predpokladám, že postava je Leigh :-D ale nechápem, čo mu tá krava klamala..v každom prípade dobrý nápad s tým, že sa vo dverách hneď neozvala ona :-D Spomínam si však aj na to, že časť z toho nápadu bola moja zásluha :-D
[1]: :D ďakujem za pochvalu :D a NE nebola to žiadna algida ani nič podobné! :D (you know what I'm talking about :D) a čo sa toho nápadu týka- neviem teraz čo myslíš a síce si nepamätám, že to bol aj tvoj nápad, sorry, ale naozaj si to nepamätám (asi ako ty, že spolu budeme chodiť na zumbu :P) ale kľudne :D
Ochh, teším sa na ďalšiu kapitolku! :D (očakávam hádku plnú vášne!) :DDDD
ďalej!! :)
[3]: Hah! :D Hádka plná vášne? Naozaj? :D Ale snáď si nájdeš svoje ;) :D
[4]: Šak, už na tom pracujem :D okolo takej šiestej to tu máte :P :D