Zdravím, čitateľov tejto poviedky! :D
Dnešok... no čo vám poviem... SOM TOTÁLNE NADŠENÁ KVôLI TAKE ME HOME! :D
V škole som samozrejme ako obyčajne došla neskoro na nultú, ale pre dnešok ma napodiv nezapísala! :D
Bola celkom sranda! :D Hlavne s Karou na doučku, že? Ty kôň! :D "Bol to pre vás ťažký rok hateri?" :D
A samozrejme strááášne moc sa teším spolu so Stanley (alias Liam :D) lebo jej už tretí raz odpísal Niall! (závisť! :D)
Aj tak je úžasné, že odpísal dakomu z tejto zapadlej dieri... ešte k tomu z našej školy! :D (posielam ti veľké objatie Stenla! :D)
Nakoniec si prídem domov zapnem twitter a tam Liam online! A začal s hrou #askliam ... a ja som akurát vtedy musel ísť ku kaderníčke! xP (hej, jasné, že som nečakala, že mi odpíše, ale...)
Momentálne teda sedím za počítačom mierne sfetovaná z všetkých tých kaderníckych prípravkov, ktoré mi stále smrdia z hlavy! :D a počúvam si take Me Home! :)) (dúfam, že CD-čko, ktoré som si objednala mi dojde čo najskôr!)
Venujem: Kara- ty kôň alebo skôr antikôň? ! :D Choki- diki, že si si našla čas pre moju poviedku a čítaš ju aj možno miernej averii voči chalanom, ale ja viem, že ty ich miluješ! ;) Len si moc lenivá na to, aby si po nich tak šalela! :D a nakoniec Sasha a Natally- ďakujem za vaše komenty, ktoré si vždy nájdem dole pod článočkom :))

Cassie
Tupo som hľadela na Nialla a práve mi všetko dochádzalo do hlavy. Nestíhala som spracovávať všetky tie podnety. Mala som chuť vystreliť z miesta a okamžite sa na Nialla vrhnúť. všetko v mojom vnútri kričalo a šialene po ňom túžilo. V mojom vnútri vybuchovali obrovské ohňostroje a motýliky, ktoré sa premávali v mojom bruchu boli až nepríjemné. Napriek tomu všetkému, čo sa dialo v mojom vnútri som mala na tvári stále kamennú tvár a nedávala som na sebe znať žiadne emócie. Moje myšlienky nad tým aká som rada, že je tu Niall a teraz už bude všetko v poriadku ma izolovali od toho, čo sa dialo naokolo. Bolo toho dosť. Niekoľko fotoaparátov začlo cvakať a mnoho ľudí sa začlo valiť ku Niallovi. Všetok tento rozruch zastvila až súdkyňa, ktorá zúrivo trieskala svojím kladivkom a kričala: "Ticho v súdnej sieni!"
Keď som na ňu hľadela skoro som sa až rozosmiala. Pripadala som si ako v strašne praštenom americkom filme. Môj milý akčne vtrhol do siene a prišiel ma zachrániť, okolo toho sa zomlela haravara a súdkyňa teraz tlčie kladivkom, oháňajúc sa vetou, ktorú začujete hádam v každom súde, ktorý ide v telke. V tomto momente zo mňa opadla všetka panika a ja som sa cítila odrazu tak bezstarostne. Mala som pocit, že všetky moje problémy sa odrazu stratili a mala som, čo robiť aby som sa nad vzniknutou situáciou- kde momentálne vyvádzali ľudí z miestnosti- nezačala smiať.
V tom momente mi bol ukradnutý, daáky úchylák, či úlisný právnik. Myslela som len na to, že až sa toto pojednávanie skončí budem len s Niallom!
...
Aké dôkazy nám môžete predložiť? - Ďakujem sadnite si... - Súd uznáva obžalovaného za vinného...
Ďalej už som nepočula a ani nepotrebovala. V mojom vnútri vybuchovala ďalšia vlna ohňostrojov, ktoré začli Niallovým príchodom. Ten ma práve teraz držal vo svojom obrovskom ochrannom náručí a do ucha mi šepkal, že sme vyhrali. Ja som sa len tisla čo najbližšie k nemu a vychutnávala si ten pocit, ktorý ma celú opantával a pohlcoval. Konečne sa niečo podarilo! Konečne je všetko dobre! Konečne je Niall späť!
"Toto musíme osláviť!" povedal Niall vychádzajúc zo súdnej budovy. Ja som len radostne prikyvovala.
"Musíme osláviť tvoj príchod! Musíme osláviť všetko!" žiarila som a pozrela naňho. On mal na tvári úprimný úsmev, ktorý som nevidela dobu pre mňa dlhú asi ako večnosť. Strácala som sa v jeho obrovských oceánovo modrých očiach v ktorých som videla nádherné iskričky. Moje srdce búšilo a ja som už jednoducho nemohla odolať.
V rýchlosti som zmenšila vzdialenosť medzi nami na minimum a nakoniec ju absolútne vynulovala. Svoje pery som spojila s tými jeho a nechala sa unášať tou krásnoou chvíľou. Ruky mi samé blúdili ku do jeho blonďavých vlasov, zatiaľ čo jeho ruku som cítila ako zvyčajne na páse.
"Hej! Uh! No! No tak, poďte toto si vybavíte neskôr! Nepotrebujem aby bola moja dcéra zajtra opäť na titulke všetkých časopisov" mierne nás ohriakla mama a ja som sa- hoci neochotne- opäť oddialila od Nialla, aj keď vzdialenosť medzi nami bola stále minimálna.
Rýchlo sme prešli až ku autu, v ktorom už sedel ocko a štartoval.
"Myslím, že dnes večer chcete oslavovať, čo?" opýtal sa tatko hľadiac stále na cestu pred sebou.
"Ja myslím, že si to presne uhádol," odvetila som uškŕňajúc sa smerom k Niallovi.
"Ale do pol noci buď do-"
"Myslím, že by nevadilo, kebyže dneska spíš mimo domu," prerušil mamu otec, načo mu ona venovala vražedný pohľad a ja s Niallom sme sa len ticho smiali. Jedna z tých trápnych situácii, keď ste s vaším priateľom pri rodičoch...
...
"Majte sa! A dobrú noc!" zaželala som rodičom zbiehajúc dole schodmi do predsiene, kde už stál vysmiaty Niall. Bolo úžasné vidieť opäť jeho tvár, jeho modré oči, jeho široký úsmev, dokonalé rozcuchané vlasy... bolo úžasné mať ho tu pri sebe a nie míle ďaleko, dakde na opačnej pologuli. S taškou na pleci, teraz už von z tých "úradných" vecí, ktoré som mala na súde som ho pevne objala a venovala mu krátky bozk.
"Dovidenia! Tak ja vám ju teda zajtra doveziem," vravel Niall smerom ku obyvke, kde sedeli rodičia a pozerali telku. Oco mu len kývol hlavou, čo sme považovali ako pozdrav na rozlúčku, čiže sme spolu vyšli pred dom a zabuchli za sebou dvere.
"Chýbal si mi," šepla som mu okamžite ako za nami zapadli dvere.
"Určite nie ani z polovice tak ako ty mne," vravel on a to už ma bozkával. Niežeby sme boli hneď za dverami domu, v ktorom sú stále moji rodičia, ale nevadí.
"Kam teda dnes večer pôjdeme?" smerovala som k nemu slová, keď sme sa od seba konečne odtrhli.
"Mne je to v podstate jedno... kým budem s tebou," žmurkol na mňa a ja som sa rozosmiala.
"Tieto triky si nechaj pre niekoho iného, máš na viac!" vyplazila som mu jazyk.
"Vidím, že kým som bol preč sa ti trochu podvihol hrebienok! Takže, ty budeš drzá?" vravel s úškrnkom a nadvihnutým obočím. Ja som sa hrane zamyslela a následne jednoducho odvetila:
"Hej, myslím, že hej," pokývala som hlavou, ale to už som sa smiala, lebo ma práve Niall mučil šteklením.
"Už dosť!" jačala som pomedzi smiech.
"Neviem, neviem, či by som ťa mal poslúchnuť! Treba ťa predsa vychovať," smial sa mi.
"Ja už budem dobrá," prosila som stále sa smejúc.
"Hej, jasné a ja nenávidím jedlo!" ironizoval Niall.
"No, táák, ale už prestaň," prosila som už z posledných síl. Niall konečne prestal a ja som si až teraz vydýchla.
"Toto mi už nerob!" prikazovala som mu s úškrnom na tvári.
"Ak budeš zlá, nemám na výber," vyhrážal sa neškodne. Ja som už radšej len mlčala a nechávala na svojej tvári úškrnok.
Ak ste sa dostali až sem tak vám gratulujem! :D A hlavne, veeľmi ďakujem! :)) Ďalšej časti sa dočkáte niekedy v priebehu týždňa, ale nevravím presný deň, lebo momentálne som celkom zaneprázdnená a všetkého okrem času je veľa...
Tak hádam vás nesklamem :))
Mary xx
Comments
Uhhh, ja už som sa tešila, že sa spolu vyspia! :D Lebo opis Nialloveho tela ovládaš dokonale. ;-) Ale inak dobre, to s rodičmi si zabila, hneď som si predstavila tých svojich. :-D
A áno, milujem ich, ale nezbožňujem :DDD
ja neviem čo napísať :D je to úplne dokonalé :D
[1]: Hej, máš pravdu opis Niallovho tela :D ten ovládam naozaj dobre, celýý deň by som o ňom dokázala vravieť 3:D a sorry, ale s Niallom sa spí zásadne až po svadbe! :D Toto sa mi na ňom páči :D už len čakám kedy si to predsavzatie poruší! :D
[2]: Ooh! :)) Ďakujeeem! :)) Ani nevieš, ako mi to robí radosť vidieť tu takýto komentár :)) Fakt ma to povzbudzuje k písaniu a mám aspoň pocit, že si to tu nepíšem sama pre seba! :D diki, že to čítaš.. vlastne diki všetci čo to tu čítate! :D xx