Kto miluje ten úžasný a pritom tak jednoduchý klip tak ako ja?
Všetci sú tam tak ♥♥♥ radšej sa nevyjadrujem slovami, lebo by som ich ešte urazila! :D Na nich totiž, nie s slová dostatočné! xx Oni sú proste ♥ no veď vy viete :)) x

Cassie
"Potrebujem si vyčistiť hlavu a... prosím nezašli by sme spolu niekam do mesta? Starbucks alebo dačo podobné?" dostala som zo seba osudnú vetu po chvíľke ticha.
"Ach! Hah!" zasmiala sa El do telefónu, z čoho som ostala nervózna. "Jasné, že pôjdem! Rada ťa uvidím, aspoň ťa trochu spoznám!" vravela El milo a aj na diaľku a cez telefón som cítila ako sa usmieva a trochu ma to povzbudilo.
"Veľmi, veľmi ti ďakujem!" povedala som pre zmenu ja.
"Och! Nie je za čo! Kedy a kde ti to vyhovuje?" opýtala sa.
"Ja by som šla najradšej hneď teraz, ale neviem, či niečo nemáš..." odvetila som jednoducho a pomaly sa priblížila k skrini, kde som si chcela vybrať outfit.
"Dobre... čo tak o takú hodinku, hodinku a pol pri Starbuckse na Kingsway? Stíhaš to?" navrhla El a ja som prikývla. Potom som si však uvedomila, že telefonujem a ona to nevidela, čiže som iba zamrmlala v súhlasnej odpovedi.
"Ďakujem, ešte raz, teším sa, bye," rozlúčila som sa a keď som počula ako sa mi odzdravila zložila som. Vonku som nebola odvtedy, čo som bola naposledy v škole a to sú skoro dva týždne. Pomaly ani neviem, ako vyzerá denné svetlo...
Pri skrini som nestrávila tak dlhý čas ako som očakávala. Vytiahla som bledé jeansy a natiahla si ich na nohy, zatiaľ čo som očami behala medzi svetrami. Nakoniec som zvolila biely, voľnejší, pletený sveter na ktorom som si trochu povyhrnula rukávy. Vlasy som si rozčesala a nechala ich padať cez plecia. Ako zvyčajne som použila jemný make-up a špirálu.
Keď som hľadela na svoj odraz v zrkadle nespoznávala som sa. Nespoznávala som osobu, ktorá stála oproti mne v zrkadle, kvôli tomu, že sa absolútne nezhodovala s osobou, ktorá pred zrkadlom stála. Moje pocity a všetko to ako som sa cítila, to ako som vyzerala posledný čas sa nezhodovalo s tým normálnym dievčaťom, ktorého odraz som sledovala.
Áno, je fajn, že na mne nie je poznať nič, čo by som cítila, je to dobré, ale nie som to ja... možno je to tak správne...
Dala som si ešte trochu voňavky a do kabelky strčila to najpotrebnejšie ako peňaženku, mobil, kľúče...
Zhlboka som sa nadýchla a potom vydýchla. Stlačila som kľučku na dverách a opatrne ich otvorila. Rozhliadla som sa okolo seba, a keď som sa uistila, že vzduch je čistý vykĺzla som z izby a potichu zišla schody. Rýchlo som si nazula biele conversy a vyšla z domu. Pri zatváraní vchodových dverí som si dávala veľký pozor na to, aby nebuchli. Prešla som záhradou a vyšla na ulicu. Šla som rýchlym krokom, nech ma náhodou cez okno nevidí mama alebo otec.
V priebehu pár minút som bola na zastávke a zistila, že môj autobus ide o necelých desať minút, čo ma veľmi potešilo.
Ku Starbucksu som došla asi päť minút pred dohodnutým časom, čiže som tam len tak postávala a čakala na El. Tá sa asi po desiatich dlhých minútach zjavila v dave a zamávala mi na pozdrav. Rýchlo sa predierala ku mne a silno ma objala. vyzerala dokonale ako vždy a normálne by som sa pri nej cítila nepríjemne škaredo, ale teraz mi to bolo akosi jedno.
"Prepáč mi to meškanie, ale Londýn, je Londýn a jeho doprava tentokrát nešla v môj prospech," zasmiala sa a premeriavala si ma milým pohľadom. Ja som sa pokúšala na tvári udržovať aspoň mierny a nie až tak kŕčovitý úsmev.
"To je v poriadku, ideme?" spýtala som sa a ukázala na Starbucks na čo ona len prikývla a v očiach sa jej zjavili iskričky.
Keď sme mali objednané pustili sme sa do rozhovoru. Teda začala skôr El.
"Rada ťa vidím Cassie!" žiarivo sa na mňa usmievala El. "Síce sa až tak nepoznáme, ale už si skoro ani nepamätám ako vyzeráš!" zasmiala sa.
"Ako sa máš? Čo máš nové? Povedz mi niečo o sebe!" znova sa smiala, no ja som sa cítila akosi odveci. El to možno myslela úprimne, ale zdalo sa mi to až moc silené. Celý tento rozhovor mi prišiel tochu nútený, vlastne aj to, že som tu je nútené... v myšlienkach ma vyrušila príchodzia čašníčka, ktorá nám doniesla našu objednávku.
El sa hneď načiahla k svojej káve a upila si veľkým dúškom zatiaľ čo ja som len jemne potiahla cez slamku a nechala povzbudiť svoje chuťové bunky príjemným teplým nápojom. El ma celý čas sledovala a po chvíľke na mňa pozrela trochu vážnejším pohľadom.
"No, dobre... nemám rada klamstvá a pretvárky, tak ti to poviem na rovinu," začla a ja som sa zarazila. Bála som sa čo príde. Bála som sa čo ma sklame tentokrát.
"Vieš, bála som sa o teba. Všetci sme sa o teba báli... Ani nevieš aké nervy chytá Niall..."
"Ale, veď Niall o ničom nevie," prerušila som ju a až teraz mi napadlo, že keď vie niečo El, čo zjavne vie! Niall toho musí vedieť ešte viac.
"Nehnevaj sa na Liama, ale musel mu to povedať. Niall bol smutný, keď sa to dozvedel a bolo mu ľúto, že si mu sama nepovedala, čo sa deje a Liam ťa obraňoval tvojimi dôvodmi, ktoré úprimne chápem," vravela El a chytila mi ruku, ktorú som mala položenú na stole.
"Niall ťa má naozaj veľmi rád a vlastne všetci chalani ťa veľmi dobre prijali. Prijali ťa takú aká si bez ohľadu na to, či si alebo nie si známa alebo si len normálne dievča..." El vravela všetko možné. Vravela o tom, že Liam ju a Dan poprosil, aby na mňa trochu dohliadli a pokúsili sa ma vytiahnuť von a rozveseliť ma. Žasla som nad tým, ako som myslela, že som pre všetkých neviditeľná, nikto sa o mňa nezaujíma a chalani si myslia, že som v pohode. Žasla som nad tým ako Niall mohol tak presvedčivo predstierať, že o ničom nevie a bolo mi ľúto, že som mu to nepovedala alebo skôr toho, že ho to sklamalo... že JA som ho sklamala. Do očí mi stúpli otravné slzy, ktoré som sa žmurkaním pokúšala zahnať, ale jednoducho to nešlo a ony sa lenivo spúšťali po mojich lícach.
...
Eleanor mi toho povedala veľa a ja som vlastne bola rada, že to viem. Keď sme všetko toto prebrali a museli si pri tom objednať ďalšiu kávu El mi začala rozprávať nejaké zábavné príhody, aby ma rozveselila.
Vravela mi o chalanoch, ale aj o sebe. O niektorých vtipných príhodách, ktoré sa jej stali pri modelingu, ale aj so súkromného života. Bola ku mne naozaj veľmi milá a priateľská. Nedovolila aby bolo ticho a vedela, že ja toho moc nenarozprávam, takže keď sa chcela napiť s kávi- čím musela prerušiť rozprávanie- aspoň poriadne nahlas sŕkala načo sa na nás obzrelo niekoľko znechutených párov očí, ale El a vlastne aj ja sme sa na tom len smiali.
Nakoniec sme ešte sa ešte trochu prešli a potom sme sa rozlúčili.
"Som rada, že som sa vykopala von..." skonštatovala som, keď sme sa lúčili.
"Ani nevieš ako rada som ja," zasmiala sa Eleanor a pevne ma objala. "Drž sa, dúfam, že sa čoskoro vidíme," prebodla ma akože zlostným pohľadom, ale predsa som videla ako jej trhá kútikmi.
"No jasné... musíme si to dakedy zopakovať, ani nevieš ako mi to pomohlo," zasmiala som sa teraz už aj ona.
Domov som šla s úsmevom na tvári a o dosť lepšou náladou... pred pár hodinami by som neverila, že sa budem usmievať a teraz som sa cítila tak, fajn... El je úžasná, ako má stále úsmev na tvári a vyžaruje z nej taká pozitívna energia...
...
"Ahojte!" zakričala som a na odozvu mi došlo dupotanie po schodoch a následné vynorenie sa maminej hlavy.
"Cassie! Och! Kde si bola? S kým si bola? Ty sa usmievaš?" mama na mňa vybafla a v okamihu stála pri mne a premeriavala si ma od hlavy po päty. "Čo sa stalo, že sa tak usmievaš? Vlastne, na tom nezáleží..." mávla rukou mama a pevne ma stisla v objatí. Mamina reakcia ma prekvapovala, to hej, ale radšej som nič nevravela a objala ju naspäť. Keď sa odo mňa odtrhla bolo to však horšie... o dosť horšie... čo nemám nárok na aspoň trochu šťastia? Aspoň na jeden deň kedy sa budem celý čas usmievať a nebudem mať starosti o nič? Prečo musí byť život sakra tak nefér? Prečo?!
Okej, takže sorry za takú nudnú kapitolu, ale aj také sa občas (alebo skôr stále) naskytnú... sľubujem, sľubujem, sľubujem, že o dve tri kapitoly sa dočkáte Nialla :)) V dvadsiatej šiestej ešte asi nie, ale v dvadsiatej siedmej už by ste ho mohli nájsť :D
Mary xx
Comments
tak toto sa mi páči :D a určite nie len mne :D teším sa ďalšiu :D
Nudná?! Veď je dokonalá! Ako každá... :)x
[1]: Tak a mne sa páči tvoj komentár :D a úplne stačí ak iba mne! :D ďakujem, moc, moc :)) xxx
[2]: ďakujem :)) dúfam, že nesklamem s pokračovaniami :)) xxx