24. Kapitola

1. november 2012 at 1:02 | *Mary
Jednoducho úžasný deň a predsa som nakoniec chytila strašne nepríjemnú náladu. Neviem, či je to tým otrasným ovzduším nádchy a prechladnutia, ktoré sa v posledných dňoch medzi nami doma strieda.. tak, či tak som naštvaná, smutná, počas písania celej tejto kapitoly som mala pustené Little Things, takže sa nečudujte...

Venujem: Stanley a Kara- ďakujem vám za nádherne, úžasný premakane nadupaný deň! :D okej šibe mi xP ale bolo super na tom meetingu :) ďakujem organizátorke Ivke (neviem ako ťa nazvať)- ktorá si to tu asi aj tak neprečíta, pretože tipujem, že o existencii tohto blogu ani len netuší xP Tak, či tak ďakujem :)) x






Cassie

Ďalší z tých otravných dní, ktoré sa tak nekonečne vlečú a stoja medzi mnou a Niallom... pomyslela som si prebúdzajúc sa na posteli. Načiahla som sa ku kalendáriku, ktorý som mala zavesený na stene a odškrtla som ďalší deň.
"Už len ďalších desať!" povedala som si ironicky a padla späť do postele. Bez Nialla som si pripadala a vlastne som aj bola opäť len tá obyčajná hlúpa Cassie, o ktorú nitko nezavadí. Áno je pravda, že som si s Niallom stále písala, skypeovala a vlastne som sa celkom zblížila aj s Liamom. Po tom ako nás vykradli som nemohla skypeovať s Niallom v takom stave.


Potrebovala som niekomu povedať, čo sa deje, ale vedela som čo by asi stváral Niall a nechcela som aby sa tým príliš zaťažoval, keď si má užívať turné. Liam je chápavý, príjemný, milý, jednoducho úžasný človek, ktorý ma dokáže vypočuť a poradiť mi v hocičom a aj napriek tomu, že je úžasný dokonalý a uznajme si, že aj riadne pekný neviem si predstaiť, že by som k nemu mohla cítiť niečo viac ako naozaj veľmi dobré priateľstvo. Samozrejme na vec sa pozeráme, keby som nemala záväzky s Niallom...
Liam všetko o mne vie rovnako ako aj ostatní chalani. Niall mal odo mňa povolené, že IM to povedať môže, lebo viem, že tým idiotom- nech budú robiť hocaké blbosti- môžem veriť.


Za posledné týždne som vynechávala školu, teda lepšie povedané mama, keď zistila čo sa stalo dostala taký hysák, že sa skoro zrútil dom. Okamžite volala do školy, aj napriek môjmu presviedčaniu, nech to nenafukuje. Samozrejme ako chcem ukecať mamu? Takže mi vybavila domáce štúdium za čo som jej vlastne vďačná, lebo mi vyhovuje o mnoho viac. Stále sú tu však opletačky so súdom, ktorých len pribúda. Okrem toho úchyláka mám na konte tú vlámačku k nám do domu, kde budem musieť ísť svedčiť, či dačo na ten štýl a mama si nenechala nič vyhovoriť a zachovala sa ako nejaká Američanka, ktorá podá na súd každú blbosť a zažalovala aj Jessicu. Je síce pravda, že to zažalovanie je opodstatnené, ale... mám zbytočne viac starostí a problémov. V posledných dňoch som z domu nevystrčila päty a vlastne rodičia boli radi ak som vyšla zo svojej izby, kde som trávila väčšinu času.

...

Surfovala som po nete s rovnakým nezáujmom ako každý deň, ale predsa som si to nemohla odpustiť. Bola som v tak zlom psychickom rozpoložení, že som si potrebovala dokázať ako som na nič. Vyhľadávala som haterské kontá a čítala všetko čo sa tam písalo. Všetky podozrenia boli opodstatnené a ja som ich mohla vyvrátiť, len tým, že som vedela, že taká nie som a vôbec mi o to nejde, ale ako to vysvetliť celému zvyšku sveta? Odhodila som mobil a zdvihla sa z postele smerujúc von zo svojej izby. Chcela som len rýchlo prekĺznuť na vecko, ale nemohla som si nechať ujsť rozhovor, ktorý som začula.

"Myslíš, že je v poriadku?" pýtala sa mama.
"V poriadku? Drahá, ty asi nemáš oči. Dobre vieš, že v poriadku nie je!" odvetil otec posmutnelým hlasom.
"Ja viem... vedel si o tom? Vedel si čo prežívala celý čas okolo seba?" opýtala sa opäť mama a mierne sa jej zachvel hlas. Otec iba mlčal. Nevedel o tom... nikto o tom nevedel. Rodičov som často prosila aby sme sa presťahovali, dali ma na inú školu, ale keď prišlo na dôvody nikdy som im nič nepovedala, čiže to bolo zmarené.
"Vieš, ja... rozmýšľala som, či by som jej neobiednala nejakého psychológa..." vytisla so seba mama. Môj otec iba vyprskol.


"Ale prosím ťa! Možno sa necíti najlepšie, ale na psychiatriu zrelá určite nie je! Okrem toho, už ju vidíš ako sa ženie za psychológom!" odbil mamu oco.
"Nevravím, že je nejako chorá alebo tak, ale potrebuje sa niekomu vyrozprávať... niekomu, kto by jej pomohol. Keby tu bol Niall alebo niektorý z tých jej chalanov nič nepoviem, ale..." mame sa mierne zachvel hlas a zmĺkla, zatiaľ čo mňa zahrialo pri srdci, keď sa takto milo zmienila o chalanoch, aj keď na druhej strane sa moje srdce trhalo na márne kúsky, keď som si na nich spomenula. Počula som kroky vychádzajúce z izby a to ma dostatočne nakoplo. Najprv som chcela rýchlo zdrhnúť na vecko kam som mala pôvodne zamierené v domnení, že rozhovoru je koniec a niekto z mojich rodičov sa blíži k dverám, ale hneď som sa zastavila, lebo som si uvedomila, že kroky neprichádzajú k dverám iba prechádzajú cez miestnosť. Nedalo mi to a nakukla som cez kľúčovú dierku dnu do izby.


Môj otec podišiel k mamine, ktorej uslzená tvár sa práve zaborila do otcovho mocného ramena. Okamžite som na jeho mieste videla Nialla a v jeho náručí som videla seba. Do očí mi vyhŕkli slzy a z prikrčeného státia pri kľúčovej dierke som dopadla na zem pričom mi zachrupčalo v kolene a podlaha zastenala tiež. Tentokrát už som si bola istá, že kroky sa blížia k dverám, ktoré sa v zápätí rozleteli.
"Cassie!" vydýchla mama a do očí jej vošli ďalšie slzy. Ja som bola schúlená na zemi v akomsi podivnom kŕči a z očí mi tiekli slzy veľké ako hrachy. V momente som cítila mamino teplé objatie a ocove silné ruky, ktoré ma dostávali na nohy, ale ja som nechcela vstať.
"Cassie, no tak, shhh..." kolísala ma mama ako malé dieťa. Ja som len pokrútila hlavou. Nemala som chuť aby sa predo mnou opäť pretvarovali ako je všetko v pohode. Ako ide všetko podľa starých koľají. Všetci sme vedeli, že už nie je nič tak ako bolo pred tým, jednoducho nemôže. Už len kvôli Niallovi a chalanom nie je nič rovnaké, ale tí mi dali aspoň dáky zmysel do života...


Nemala som silu počúvať kecy, ktoré by do mňa hustili rodičia a tak som sa jednoducho vytrhla z ich rúk a rýchlo šla do svojej izby. Zavrela som dvere a skĺzla sa po nich až na zem. Kolená som si pritiahla až pod bradu a zovrela ich v objatí. Prázdnym pohľadom som pozerala pred seba a nevedela, čo bude následovať. Nevedela som, že keď človek spozná čo to je šťastie každodenný nepríjemný život, ktorým dokázal žiť roky pred tým mu príde tak iný a tak... nežiteľný! Počula som, že mama chcela ísť za mnou, ale otec ju zastavil za čo som mu bola veľmi vďačná. V hlave mi hlesla šialná myšlienka, ktorú som nemala najmenšiu chuť organizovať, no zároveň som ju nevyhnutne potrebovala. Doplazila som sa teda k svojmu mobilu a vyťukala číslo na El.
"Cassie?" ozval sa z druhého konca milý hlas, ktorý patril Louisovej priateľke.
"Ahoj El," odzdravila som a pokúšala sa aby môj hlas znel vyrovnane. "Mám na teba jednu veľkú prosbu," povedala som.
"Stalo sa niečo? Ak to bude v rámci mojich možností pomôžem ti ako to len pôjde," vravela stále milo a ja som vedela, že to nemyslí len ako tú automatickú frázu, lebo v jej hlase sa ozvali aj isté oabvy... obavy o mňa!
"Potrebujem si vyčistiť hlavu a... prosím nezašli by sme spolu niekam do mesta? Starbucks alebo dačo podobné?" dostala som zo seba osudnú vetu po chvíľke ticha.


Okej, takže ďalšia kapitola príde v lepšom prípade ešte dnes- štvrtok v pravdepodobnejšom prípade až v piatok :D Ja viem, že teraz je to nuda, ale potrebovala som sa dakde trošku vykecať, aj na váš úkor... sľubujem, vážne sľubujem, že o dve tri kapitoly už sa dočkáte aj Nialla :)) xxx
Mary xx

 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Natally :D Natally :D | Email | 1. november 2012 at 8:25 | React

píšeš úžasné príbehy :D teším sa na ďalšiu :D

2 Kara® Kara® | Web | 1. november 2012 at 9:20 | React

Teším sa Ďalej...je mi ľúto tvojej zlej nálady :(

3 *Mary *Mary | Web | 1. november 2012 at 12:02 | React

[1]: ďakujem :)) je super vidieť tu pravideľnú čitateľku a komentátorku :))

[2]: ďakujem, ale obávam sa, že takéto výkyvy nálady sa mi stávajú celkom často, keď myslím na 1D viem, že k nám nedojdu...

4 *Sasha *Sasha | 2. november 2012 at 14:25 | React

ďalej! :)) xx dokonalosť sama! :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement