2. časť na svete... :D Hope U like It! :)

Grace
"Ach.. Jaa... Musím bežať, prepáč mi to!" habkala som a rozbehla som sa čo najďalej. Prešla som asi o 4 bloky ďalej, ale nevadí...
Pomaly som sa vracala na našu ulicu. Zazrela som pred naším domom nejaké auto. Bolo mi trocha známe, no nechala som to tak.
Nezdalo sa mi to byť veľmi dôležité, veď odkedy sme sa presťahovali mala mamka viacej frajerov ako ja.
Potichu som vošla. Hnedˇsa mi niečo nezdalo. Uvidela som rozbitú vázu v chodbe...
Potom som začula mamu, ako sa smeje. Pri nej sedel nejaký muž v čiernom... No super! Toto nie je možné! Môj psychológ! Ja som úplne zabudla na naše popoludňajšie sedenie!
Nezostávalo mi nič iné, len pokračovať v chôdzi až do kuchyne. Mám po chlebe... To mi bolo jasné hnedˇ.
"Kde si bola moja zlataá?" povedala mama tým sarkastickým tňonom, ktorý absolútne neznášam. Ako keby som bola... To hádam poznáte!
"Mami, ... Sory, zabudla som... A Dobrý, pán Smith!"
Nuž, môj psychológ má úžasné meno!
"Dobrý, Grace... Prečo ste neprišli do ordinácie?"
"Ja..no... radšej v súkromí." povedala som a pozrela sa na mamu. Ona pozerala na mňa... Odkedy som nastúpila do školy, je nejaká divná. Teda moja mama. Ale nad tým som sa už nezamýšľala a radšej som išla do obývačky za pánom Smithom.
"No, čo máš za srdci Grace?"
"Povedala som im o tom..."
"O čom? Komu?" nasadil ten svoj zhovievavý poľad. A mne bolo ešte horšie. Naposledy sa na mňa takto niekto pozrel ani nepamätám.
"No ... tým su*ám..." (vopred sa ospravedlňujem za vulgarizmy)
"Aleno..."
"No... povedala som im všetko! Od toho týrania v detstve až po.. no... liečenia."
"Ale veĎ to je skvelé! Koneče si odhodila zábrany..."
"Čo už je len skvelé na tom, že ma vysmiali?! A ako nárokom, vrazila som rovno do Nialla Horana, len tak mimochodom, môjho idola! A tá... uhm... Ema mi volala, začala spievať moju pieseň a potom sa začali rehotať a ja..."
Už zas som sa rozrevala.
"Ale... To bude v poriadku... Niall Horan, ste vraveli?"
"Áno..."
"To ste čo nevraveli hneĎ že fandíte One Direction? Moja neter ich stretla už asi tak 6 krát!"
Ja som hľadela ako -s prepáčením- teľa na nové vráta.
"A to vravíte teraz? No.. Aáách! Zas mobil... Prepáčte, musím to zdvihnúť, to je Michael!"
Usmiala som sa a zodvihla.. Aspoň môj boyfriend ma v tomto nenechá, pomyslela som si... No omyl!
"Uhm... Grace..."
"Áno Mike?"
"Máš kopačky."
"WHAT?!" zvýšila som hlas.
"Že máš..."
"Okej, počula som, ale... Prečo?"
"Tak ty nevieš?"
"No nie, neviem..."
"S psychopatom chodiť nemienim..."
A zložil.
Rozjarene pozerám na displej na mojom novom iPhone. On ... Si myslí, že som absolútny psychopat... Že sa čudujem...
Niall
Kráčal som po ulici a spieval som si tú úžasnú pieseň, ktorú každú chvíľu nahráme...
Kiežby som stretol nejaké také diev...
V tom PRÁSK! Niekto do mňa vrazil. Pozrel som sa na to čudo, čo sa vynorilo spoza rohu. Nevedel som sa vynadívať. Bola krásna... No oči mala opuchnuté a uplakané. Bola... Smutná! Zabolelo ma vidieť ďalšieho smutného človeka... Liam mi docela stačil.
"Ježííš! Prepáč, ja.. Nie, to ja!..." habkali sme na striedačku. Teda dúfam... Ak by som zahabkával sám, bol by to strašný trapas. Začal jej zvoniť mobil.. Zdvihla a ozvala sa pieseň... Nezachytil som ju celú, no ten text... Teda tých pár slov... Bol nádherný! Taký... Mal niečo v sebe... Za tým sa ozval strašný rehot. Potom sa rozbehla podĺa mńa za najbližší roh. Nechápem prečo... Teda.... Sprvu som nechápal. Potom mi nejako doplo.
Mala na sebe pásikavé tričko a Vansky... Cestou jej vypadla peňaženka. Pozrel som do nej. (No dobre, viem, že by sa to nemalo, ale inak by som nezistil, kde býva!) Bola tam naša fotka. Určite to bola Directionerka! No nešlo mi do hlavy, prečo si nepýtala podpis?
No jasné! Lebo ja by som vyčiel za Jussom z opuchnutými očami!
No.. Ja by som vyzeral ako strašidlo a ona vyzerala aj tak... Krásne!
Túto myšlienku som si hneĎ zatrhol. Niall, veď je to len ... baba! Vrazila do teba, a čo?
Pozrel som na jej občiansky... A potom na adresu. Pousmial som sa. Nie je to až tak ďaleko. Zbehol som ešte do pizzérie, objednal som si, zjedol som a išiel som... Len dúfam, že budú doma... Do prčíc?! Ale čo asi tak poviem?...
Grace
Vošla som späť do obývačky.
"Čosa deje?" povedal zas milo Smith.
"Nič..."
"No... Už to nestíhame, čas vypršal, musím ísť!" Vyhlásil a zdvihol sa zo stoličky. Mama ho išla odprevadiť. Ja som zostala v obývačke. Chcela so zapnúť TV.
"Čo leňošíš? Je pol tretej a ty si ešte ani len riad neumyla! Pome!"
Voľky- nevoľky som vstala a pobrala sa zase do kuchyne.
"Cŕŕrń!" ozval sa zvonec. Asi si naň nikdy nezvyknem... KeĎ sme boli v NY, mali sme taký zvonček, čo hral... Zastavila som vodu, skríkla "idéém!" a utrela som si ruky do utierky.
Ovorila som a tam...
"Ahoj, ja..."
"A-Ahoj!" habkala som... Znova! Znova habkám.. Pred Horanom... :/
"Vieš, no.. Stratila si cestou peňaženku a... Tak som ju priniesol."
Červenal sa... Ja to tak zbožňujem!
"Ech.. Ďakujem... "
"Grace, čo to tam je? Púšťaš dnu zimu, pusti hossa dnu!" kričala mama jej sladkým tónom. Toto neznášam... Zakaždým, keď niekto príde tvári sa ako najlepšia mama na svete.
"No.. poď, prosím..." Nahodila som psie očičká.
"Niall... Ale chytro, budem mať pos... zle."
Niall sa obzrel a vošiel. "Papparazzi ť aaj tak zachytia, Niall... Teda... Myslím."
"To fakt?" pozrel na mňa vyľakane.
"Neviem... Len si myslím... Ale prosím, nevyľakaj sa, hej? Teraz... Ti dám zopár vecičiek, ktoré i popíšeš... Môže byť?"
"Jasná vec..." usmial sa. No OK, som trochu svojská, ale to je výchovou... :3 Už som sa rozbehla, no potom mi napadlo, že nemôžem predsa Nialla nechať v chodbe!
"Podˇradšej .. Kam chceš ísť? Do izby, alebo do obývačky?"
"Grace, zlatko, neviem kto to tam je, ale v izbe máš 2 misky pudingu..." zakričala mama.
"Ide sa do izby!" Vyhlásil hneĎ Niall... Hneď, ako som začula "puding", bolo mi jasné, kam sa vyberie.
"Nezľakni sa." Zahlásila som len tak mimochodom.
"Myslím si, že niet sa čoho.."
Len dúfam, že nezmenil názor, keĎ sme vstúpili do izby...
Tak čo? Pls, komenty... :) Viem, že nikdy tie príbehy nebudú dobré ani dokonalé, ale ... dá sa to vôbec čítať?! :D
Comments
Zatiaľ je to zaujímavé :)) Ale... trošku to spomaľ... teda je to zatiaľ druhá časť a síce to vyplýva tak z toho príbehu to chápem, ale už je v jej izbe! :D Ale inak pekné ;)) Nemyslím to v zlom ;)) x
Súhlasím s Mary, potrebovalo by to spomaliť a dať to trochu nechať voľne ísť...aby sa jeden deň 'náhodne' nestretli a hneď potom sa zrazu stretnú, zrazia a neviem čo ešte..aby to nebolo také jasné :-) Mne sa táto poviedka zatiaľ dosť ľúbi a nechcem ju prestať čítať takže to ber len ako kritiku k dobru :-)*
Jasné... ;) len hádam poznáte, keď vám vypadne tá najlepšia časť a týchlo ju potrebujete nahradiť, nie?? :DD
hh... :3
aale..je to pekne..ale baby majú pravdu..trocha spomaľ...:D ale inač pekné :)
:) dˇakujem :)