Ahoj Directioners! Takže tu mátenový príbeh- hádam bude vydarenejší.. :3 Je mi ľúto, že je zas s Niallom, ale písala som ho na základe hlasov na FB stránke.. Tento príbeh bol pôvodne na nej, lenže tam už máme 10000000... poznámok a albumov s príbehmi a som z toho jeleň... :/
Tu máte 1. časť(kapitolou to nenazvem, tie bývajú dlhšie :D)
Venujem Mary, Denise a Petre... :)
Za tie povzbudivé komentáre.. :) Dúfam, že keĎ som príbehy preložila na tento Blog, neprestanete ich čítať! :)

Grace
Stála som pred školou a pozerala sa na tie baby, ktoré si ešte včera vraveli kamarátky. Ako mi to mohli spraviť??
Rozpoviem im niečo, čo ma trápi a oni sa takto odvďačia?! A to som im verila! Ich tajomstvá som si pekne udržiavala, ale keĎ som im povedala to vlastné, začali mnou opovrhovať!
Rozpovedali úplne všetko... Teraz si všetci budú myslieť, že som psychopat!
Tak aby bolo jasné-možno som kedysi bola absolútne nahlavu, no ja za to nemôžem! Asi mám príliš veľké šťastie na kamarádky...
A teraz, aby sa nepovedalo- všetkým vám ukážem, čím som kedysi bola, a čo sa so mnou dialo...
Do mojich štyroch rokov som bola brutálne (ale že fakt brutálne) týraná vlastným otcom... Bil mňa, moju mamu, a nakoniec aj môjho brata. Nedával nám jesť a moju mamu dokonca "zopár" krát znásilnil... Nepíše as to ľahko, ale je to tak... Vtedy mojej mame doplo, že je už toho na ňu priveľa, a keď tretí krát otehotnela podala návrh na rozvod. Podarilo sa! Dokonca ho zabásli sa ... ani už si nepamätám za čo, proste ho dali do basy!
No potom nadišiel čas ísť do školy... Bola som malá, nevedela som tak celkom čo sa má... Všetko som samozrejme vyrozprávala v škole a učiteľak na mňa s hrôzou pozrela a poslala mame dopis, že by som mala zájsť k psychológovi.
Potom sa to začalo.... Dozvedeli sa to spolužiaci a začala som byť obľúbená vďaka tomu, že chodím k niekomu, ku komu sa oni nikdy nedostanú...
No koncom piatej triedy to už až tak v pohode nebolo...
Prišla k nám nová baba... Bola fest pekná a začala ma svojou slávou prerastať... Mne to vôbec nevadilo. Prečo si na pár mesiacov neoddýchnuť a dopriať slávu aj niekomu inému?
KeĎ sa však Samantha dozvedela o mojich piatkových návšetevách psychológa, spýtala sa ma: "Ty chodíš k psychológovi, pretože si tak trošku pri sebe? Lebo, no... Poznám veľmi dobrú diétu, vieš... Moja mamka..."
Odvtedy som už prestala počúvať. Začala som brutálne chudnúť... Najprv som len tak nenápadne každý večer všetko vyvracala... No to sa mi začalo dariť až v 6. .. Vyvolať vracanie až tak jednoduché zas nie je!
No potom to začalo naberať na vážnosti a v ôsmom ročníku som bola anorektička ako vyšitá... Teda... Keď sa o tom dozvedeli rodičia, nedalo im to a museli ma poslať na liečenie niekde do Londýna. Prešli len 3 roky.... Ale ja som cítila, že im to musím povedať! Sme už druháčkyna strednej, hádam to pochopia... Veď už máme 16!... Ale nie, oni to zverejnia na FB... A teraz som za čudáčku... Znova!
Náhlila som sa domov rušným Londýnom. Nevládala som zastaviť prúd sĺz... Bolo toho na mňa priveľa... Niežeby ma podržali ako správne kamarátky, no oni to začali rozprávať a roztrubovať...
Už som nevládala a pichalo ma v boku. Sadla som si na najbližšiu lavičku, nech sa vydýcham.
KeĎ tu zrazu- spoza rohu sa vynorili tie tri mrchy- Emma, a jej prívesky Lucy s Melanie... (teraz sú to prívesky... )
Rýchlo som sa rozbehla za najbližší roh. Bežala som čo najrýchlejšie, no stále som počula ten jej smiech...
Zrazu som do niečoho narazila.
"Ježííš! Prepáč, ja.. Nie, to ja!..." začali sme habkať... Teda, skôr ja... Narazila som priamo do Nialla. Áno- presne do toho Nialla! Nialla Horana zo skupiny One Direction, ktorého tak zbožňujem...
On sa na mň usmial... Mne sa nachviľu zastavil dych a všetko... No potom mi začal zvoniť mobil... Akoby nárokom som mala zvonenie Live While We´re young...
Zodvihla som a ozvalo sa: "´I´m gonna love you like I´ve never been broken´..." Nezabudni sa vyplačkať maminke..."
Ako inak, bola to Emma.. A práve zaspievala MOJU pieseň pre Niallom Horanom... A spomenula "mamičku.."..
Myslím, že horšie tento deň už hádam ani nedopadne...
No dopadol.
Tak aby bolo jasné-možno som kedysi bola absolútne nahlavu, no ja za to nemôžem! Asi mám príliš veľké šťastie na kamarádky...
A teraz, aby sa nepovedalo- všetkým vám ukážem, čím som kedysi bola, a čo sa so mnou dialo...
Do mojich štyroch rokov som bola brutálne (ale že fakt brutálne) týraná vlastným otcom... Bil mňa, moju mamu, a nakoniec aj môjho brata. Nedával nám jesť a moju mamu dokonca "zopár" krát znásilnil... Nepíše as to ľahko, ale je to tak... Vtedy mojej mame doplo, že je už toho na ňu priveľa, a keď tretí krát otehotnela podala návrh na rozvod. Podarilo sa! Dokonca ho zabásli sa ... ani už si nepamätám za čo, proste ho dali do basy!
No potom nadišiel čas ísť do školy... Bola som malá, nevedela som tak celkom čo sa má... Všetko som samozrejme vyrozprávala v škole a učiteľak na mňa s hrôzou pozrela a poslala mame dopis, že by som mala zájsť k psychológovi.
Potom sa to začalo.... Dozvedeli sa to spolužiaci a začala som byť obľúbená vďaka tomu, že chodím k niekomu, ku komu sa oni nikdy nedostanú...
No koncom piatej triedy to už až tak v pohode nebolo...
Prišla k nám nová baba... Bola fest pekná a začala ma svojou slávou prerastať... Mne to vôbec nevadilo. Prečo si na pár mesiacov neoddýchnuť a dopriať slávu aj niekomu inému?
KeĎ sa však Samantha dozvedela o mojich piatkových návšetevách psychológa, spýtala sa ma: "Ty chodíš k psychológovi, pretože si tak trošku pri sebe? Lebo, no... Poznám veľmi dobrú diétu, vieš... Moja mamka..."
Odvtedy som už prestala počúvať. Začala som brutálne chudnúť... Najprv som len tak nenápadne každý večer všetko vyvracala... No to sa mi začalo dariť až v 6. .. Vyvolať vracanie až tak jednoduché zas nie je!
No potom to začalo naberať na vážnosti a v ôsmom ročníku som bola anorektička ako vyšitá... Teda... Keď sa o tom dozvedeli rodičia, nedalo im to a museli ma poslať na liečenie niekde do Londýna. Prešli len 3 roky.... Ale ja som cítila, že im to musím povedať! Sme už druháčkyna strednej, hádam to pochopia... Veď už máme 16!... Ale nie, oni to zverejnia na FB... A teraz som za čudáčku... Znova!
Náhlila som sa domov rušným Londýnom. Nevládala som zastaviť prúd sĺz... Bolo toho na mňa priveľa... Niežeby ma podržali ako správne kamarátky, no oni to začali rozprávať a roztrubovať...
Už som nevládala a pichalo ma v boku. Sadla som si na najbližšiu lavičku, nech sa vydýcham.
KeĎ tu zrazu- spoza rohu sa vynorili tie tri mrchy- Emma, a jej prívesky Lucy s Melanie... (teraz sú to prívesky... )
Rýchlo som sa rozbehla za najbližší roh. Bežala som čo najrýchlejšie, no stále som počula ten jej smiech...
Zrazu som do niečoho narazila.
"Ježííš! Prepáč, ja.. Nie, to ja!..." začali sme habkať... Teda, skôr ja... Narazila som priamo do Nialla. Áno- presne do toho Nialla! Nialla Horana zo skupiny One Direction, ktorého tak zbožňujem...
On sa na mň usmial... Mne sa nachviľu zastavil dych a všetko... No potom mi začal zvoniť mobil... Akoby nárokom som mala zvonenie Live While We´re young...
Zodvihla som a ozvalo sa: "´I´m gonna love you like I´ve never been broken´..." Nezabudni sa vyplačkať maminke..."
Ako inak, bola to Emma.. A práve zaspievala MOJU pieseň pre Niallom Horanom... A spomenula "mamičku.."..
Myslím, že horšie tento deň už hádam ani nedopadne...
No dopadol.
A nakoniec- žiadosť o komenty, prosíím! :)
Comments
Je to super kedy dáš novú časť? :)
hh, diky... :) ešte neviem, musím dopísať Stole My Heart (na stránke) a potom sa pustím do 2 :)
Teším sa na to :D vyzerá to sľubne
hh, ďakujem! :)Tento príbeh je dosť inšpirovaný mnou, no.. :)/
Zatiaľ to vyzerá zaujímavo ;)) Som zvedavá na ďalšie :))
hehe, ďakujem! :) Od teba si to o to viac cením... :3
úžasná povídka i blog :)