close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Just close eyes *3*

23. october 2012 at 16:26 | *Janí
:D Dnes sa vám tu nebudem vypisovať. Môžte sa pustiť do čitania. Vaša Janí xx
PS- Videli ste fotky z toho futbalu?
Niall On je tak dokonalý :)
Harry Ďalší dokonalý :)


V sobotu (09.06.2012)

Celé dni som rozmýšľala či ísť alebo nie. Medzi Bradom a mnou je to divné. Od toho utorka pri škole
sme sa nerozprávali. Musím sa s ním porozprávať. Už k nemu necítim to čo som niekedy cítila.
Bolo poobede a ja som sa nudila. Nicol na víkend išla niekde s rodičmi a mňa tu nechcela. Zobrala som si mobil a vytočila Bradovo číslo.
Zrazu sa ozval. "Ahoj zlatko. Potrebuješ niečo?"
"Áno. Potrebujem sa s tebou porozprávať. Neprídeš večer ku mne?"
"Aj ja tebe musím niečo povedať. O siedmej som u teba."
"Okey. Čakám ťa. Ahoj." dopovedala som a hneď som zrušila. Mala som ešte kopu času.
Rozhodla som sa ísť si popratať izbu a aj šatník. Izbu som mala rýchlo a na rad prišiel šatník. Keď som do neho vošla až som sa zľakla ako som mohla tam zrobiť taký neporiadok. Boli tak ešte tašky s vecami čo sme bolo s Nicol na nákupoch. Všetko som povybaľovala a poukladala. Asi po hodine upratovania to tam už vyzeralo lepšie. Pozrela som sa na hodine bolo už 5-hodín. Rozhodla som sa, že si dám horúci kúpeľ. Rýchlo som si vyfénovala a vyžehlila vlasy. Na maľovanie som sa vysrala.
Keď som vyšla z kúpeľne bolo pól siedmej. Obliekla som si šortky a tričko.(obrázok)
Sadla som si na posteľ a zabrala som si notebook, že sa pozriem čo je nové na FB a TT (twitter). Hneď keď som si zapla FB napísal mi Zayn. Písal mi prvé ako sa mám a potom či som sa už rozhodla. Rýchlo som mu odpísala, že som sa ešte nerozhodla a že už musím ísť. Lebo práve zvonil zvonček. Nebola som sama doma takže som mu nemusela ísť otvoriť. Zrazu mi už klopal na dvere.
"Môžeš" zakričala som aby ma počul
"Ahoj miláčik." pozdravil ma keď vošiel do izby
"Ahoj."
"O čom si sa to chcela rozprávať?"
"Brad poď sadni si. Nestoj tam ako dajaký stĺp." v duchu som sa zasmiala
Sadol si vedľa mňa a ja som začala.
"Brad medzi nami to už nie je to čo bolo. Od kedy som ti povedala, že nie som pripravená. Stalo sa niečo?" Bol ticho a to ma naštvalo tak som pokračovala.
"Klamať ti nebudem. A chcem aby si to vedel. Už k tebe necítim to čo som niekedy cítila." ach. už to mám za sebou. Konečne.
"Jess. Prepáč za to čo ti teraz poviem. Fakt prepáč." dopovedal a poriadne sa nadýchol "Podvádzam ťa!"
"Čo ? Ako dlho?" začala som plakať
"Už tri mesiace."
"Ty debil. Vypadni. Nechcem ťa vidieť. Vypadni z môjho života."
Vstal a išiel preč. Pri dverách sa zastavil a povedal prepáč a odišiel.
Ľahla som si a plakala som do vankúša. Do noc som plakala. A rozmýšľala nad všetkým. Musím z tade vypadnúť čo najskôr. Zabudnúť na všetko. No a vtedy mi to došlo. Idem do Londýna. Zobrala som si mobil a vytočíla číslo. Bolo mi jedno, že je veľa hodín.
"Jess horí u vás, že mi tak neskoro voláš?" rozprával Zayn zaspato
"Nie nehorí. Len chcem ti oznámiť, že idem s tebou do Londýna." odpovedala som zaplakaním hlasom. Zayn si to všimol.
"Stalo sa niečo? Prečo plačeš? Teším sa."
"Zayn potom ti všetko poviem. Inak prepáč, že som ťa zobudila."
"To nevadí. Aj tak som len teraz zaspal. Počkaj ešte niečo mám. Do Bostonu prídeme týždeň skôr pred koncertom. Môžeš prísť potom do hotela v ktorom budeme ubytovaný. Názov hotela ti pošlem SMS alebo ti zavolám."
"Teším sa. Dobrú noc Zayn. A ešte raz prepáč."
"Dobrú." zrušila som hovor a šla sa prezliecť do pyžama. Keď som si ľahla, tak som zaspala hneď.

Ráno ma nezobudil nikto. Čudovala som sa. Nikdy ma nenechali spať tak dlho. Vstala som a nasmerovala som si to rovno do kúpeľne. Keď som sa videla v zrkadle zhrozila som sa. Očí celé opuchnuté. Opláchla som si tvár studenou vodou. Namaľovala som sa a išla dole do kuchyne. Na chladničke bol pripnutý lístkom s textom :
"Ahojte Jess a Jay
S ockom sme museli skoro ráno odísť. Prídeme až v sobotu večer. Jess peniaze máš na karte.(kreditnej) Postaraj sa o domácnosť a daj pozor na Jay-ka.
Ľúbime vás.
Vaša mamka a ocko"

Keď som to dočítala vyšla som hore na poschodie a namierila si to rovno do Jay-kovej izby. Vtrhla som tak, že ho nastraším, ale ten debil ešte spal. Aspoň ho zobudím.
"Braček vstávaj." kričala som a skákala mu po posteli
"Veď buď ticho!" povedal a hodil po mne vankúš. Zoskočila som z postele a pozrela naňho.
"Sme sami doma až do soboty a mám dať na teba pozor."
"Veď mám 15. Nemusíš dávať na mňa pozor. Len sa postaraj aby bolo čo jesť."
Bože. To je čistý on. Stále myslí len na jedlo.
"Mamka včera nakúpila takže chladnička by mala byť plná. Len ju prosím ťa nevyžer za jeden deň. A počúvaj. Ja si tu na celý týždeň zavolám Nicol."
"Rob čo chceš, ale mne daj pokoj."
"Ako chceš. Čau."
Vyšla som z jeho izby a išla do svojej. Ľahla som si na posteľ a zobrala mobil do ruky.
"Nicol?"
"Áno?"
"Som celý týždeň doma len s Jay-kom. Neprídeš?"
"A škola čo?"
"Veď známky máme už uzavreté a učíme sa minimálne."
"Aha. Dobre večer ma čakaj. Až v sobotu sa ma zbavíš. Teš sa."
"Teším. Večer." Zrušila som
 

3 people judged this article.

Comments

1 Kara® Kara® | 24. october 2012 at 15:25 | React

ja neviem, tato kapitola sa mi az tak nepacila... nechapal som ako tak rychlo mohla zistit, ze medzi nimi uz nieje taka chemia...a ten rozhovor bol taky divny ...ako nieje to zle ale divne :))

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama