Just close eyes *2*

22. october 2012 at 17:10 | *Janí
Daľšia časť :) Dúfam, že na na ňu tešíte. A inak ako to ide v škole? JA mám teraz trošku problémy. V piatok sme mali branné a sme nešli tak nám triedná chce dať 6 neospravedlneních hodín. No ale to nie je všetko. Učiteľka z dejepisu na mne od dnes bude sedieť. Nenávidim ten predmet a ja sa ho ešte musím kvôli tej krave učiť. Má asi porazí. A to by malo byť všetko. Tak sa môžte pustiť do čítania. A potešia aj komentáre :) Vaša *Janí


"No čo Zaynko?"
"Čo si to chcela Jess?" spýtal sa

"Ty si ma vtedy nepočúval? Pekné od teba." povedala som trošku urazené
"Nie len si robím srandu. Teba vždy počúvam."
"Čo mi na to povieš?"
"Tak začnem. Koncert máme na konci júna. Presnejšie 30.06.2012. Je to náš posledný koncert v Amerike. A ja som tak rozmýšľal, že potom ti začínajú prázdniny." a bol ticho
"No a čo?" povedala som nervózne
"Tak či nechceš ísť na 2 mesiace k nám do Londýna."
"Ako to myslíš ku nám?" Vedela som, že ku chalanom, ale chcela som sa uistiť
"Veď ku chalanom."
"Zayn porozmýšľam a ešte sa porozprávam s rodičmi a na koncerte ti dám vedieť."
"Dobre. A ešte lístky si nekupuj! Pôjdeš tam cez zo mňa."
"Ach Zayn. Milujem ťa. Ale ja idem s kamarátkou."
"To nevadí. Musím už končiť. Porozmýšľaj o tom. Ahoj." dopovedal a zrušil
Ľahla som si na posteľ a rozmýšľala čo mi Zayn povedal. Ja tam nemôžem ísť. Veď tu mám Brada a Nicol. To bude ťažké rozhodnutie. Musím sa prvé porozprávať s rodičmi a Nicol. A už na to teraz nebudem myslieť. Pozrela som sa na hodinky, ktoré ukazovali 22:00. Vstala som z postele a išla sa prezliecť do pyžama. A potom spať.

Ráno

Zas má budí budík ako každé ráno.
"Och ako ja nenávidím ten zvuk." povedala som nahlas a popri tom som ho vypla. Hneď som šla do kúpeľne zrobiť rannú hygienu. Keď som bola hotová zišla som do kuchyne.
"Ahoj mami."
"Ahoj Jessica." odzdravila mi
"Mamka musím sa s tebou večer porozprávať. Budeš doma?"
"Je to niečo dôležite?" Ani my neodpovedala na otázku a už mi ona dáva
"Nie. A budeš doma?" opýtala som sa jej to ešte raz
"Áno budem. Dnes som celý deň doma."
"Super. Keď prídem zo školy tak sa porozprávame. Papa"
"Ahoj." podala mi ešte desiatu a už ma nebolo
Ako každé ráno som sa stretla s Nicol. Všetko som jej povedala. Bola celá šťastná a povedala, že mám ísť do Londýna. Prišli sme do školy a rovno sme si to namierili do triedy. Ďalší nudný deň v škole.
Cŕŕn-cŕŕn
Konečne koniec. S Nicol sme sa vyprali na obed.
Po obede som stretla Brada. Správal sa čudne.
"Brad večer nemôžem ísť nikde." trošku som zaklamala
"To nevadí. Ani ja dnes nemôžem." Keď to dopovedal vola som rada, že dnes s ním nemusím byť. Rozlúčila som sa s ním a išla som za Nicol, ktorá má čakala pred bránou školy.
"Nicol?"
"No?"
"Nejdeme na nákupy teraz hneď?"
"Dobrý nápad. Aj tak nemám čo robiť doma."
Po ceste do nákupného centra sme sa rozprávali o všetkom možnom. Keď sme došli ku obchodom oči sa nám ligotali. Hneď sme vošli a skúšali všetko pekné. Prešli sme spolu asi 10 obchodov.
"Milujem nákupy." povedala som keď sme vyšli s nákupného centra
"Aj ja." povedala Nicol
"Počkaj zavolám taxík. Nebudeme sa domov trepať s toľkými taškami
Zavolala som taxík. Ten prišiel hneď. Dali sme všetky naše tašky do kufra a sadli sme si do zadu. Nadiktovali sme mu adresy. Prvý odviezol Nicol a potom až mňa.
"Konečné doma." povedala som si pre seba. Odniesla som si všetky z tašky do izby. A potom som zišla do obývačky kde na gauči sedela mama.
"Jess čo si mi to chcela povedať?" opýtala sa
"Mami a žiadne AHOJ?!"
"Prepáč moja. Ahoj!"
"No Zayn s chalanmi tu majú mať koncert. A ja s Nicol chceme ísť." nedopovedala som lebo mama mi skočila do reči.
"Veď to neni problém zohnať lístky. Hneď zajtra vám ich zoženiem."
"Mami počkaj. Nedopovedala som. Lístky nám netreba. Zayn nás tam zobere."
"Tak čo potom máš za problém?"
"Joooj veď už ma nechaj dohovoriť!" povedala som nervózne
"Dobre. Hovor!"
"Konečne! Ten koncert je na konci júna a to už končí škola. A Zayn mi ponúkol, že či nechcem ísť na celé prázdniny do Londýna."
"Zlatko jasné, že môžeš. To si sa ani pýtať nemusela."
Och. Ja mám tak úžasnú mamka skoro vždy mi všetko dovolí, ale radšej sa jej opýtam či môžem.
"Ďakujem mami, ale ešte sa rozhodnem ja či tam chcem ísť."
"Moja rozhodni sa dobre. Aby si to neskôr neľutovala."
"Jasné. Rozhodnem sa správne. Dobrú noc." vstala som z gauča a išla do mojej izby. Dala som si rýchlu sprchu a šla spať.

 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Kara® Kara® | Web | 22. october 2012 at 17:46 | React

Ten rozhovor s mamou..no take skúsenosti mam aj ja :DD a vsak ma Brad nejakú pi** s ktorou spáva, preto nemal čas? :)

2 Viki Viki | 22. october 2012 at 20:41 | React

Migaj dať ďalšiu !

3 waness waness | 22. october 2012 at 21:28 | React

makaj dalšiu

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement