Počúvam si tu tak BBC1 Zaynov hlas mi tu dačo vraví do uška :D Okay to znie divne :D Najskôr Liam potom Harryho chraplák a teraz ten Zaynov sexy hlas :D Dnešok je fakt super! Potom pôjde Niall a zakončí to Louis a ja dúfam, že aspoň kúsok stihnem, lebo večer ideme ku babke... no čo už tak k nej pôjdeme najskôr o šiestej :D To prežije :D
Venujem všetkým, čo si užívajú voľnú sobotu pri rádiu a ICH dokonalých hlasoch a špeciálne venujem Sashi a Kare :))) ďakujem za všetky komenty, ktoré ma povzbudzujú to sem pridávať :) xx

Nech sa páči 9. Kapitola :))
Niall
Cassie sa rozprávala s Dan a El zatiaľ čo ja som sedel pri chalanoch a nevnímal o čom sa rozprávajú.
"...Niall! Choď po tú gitaru!" drgol do mňa Liam.
"Čo? Akú gitaru?" opýtal som sa nechápavo, keď som sa vrátil späť do reality.
"Ty si nepočúval o čom sa tu bavíme?" neveriacky na mňa hľadel.
"Ale veď ho nechaj, určite má plnú hlavu Cassie," štuchol Liama Louis a sprisahanecky na mňa žmurkol.
"Keby si si raz odpustil nejakú poznámku, tiež by to nebolo na škodu," odbil som ho.
"Pre tentokrát sa s tou poznámkou celkom trafil. Nialler až sem počujem tvoje myšlienky o tom ako ju zbaliť!" vravel Harry a premeriaval si ma znaleckým pohľadom
"Idem radšej po tú gitaru!" prerušil som ich a išiel vedľa. Počul som ako si ešte dačo vravia, no neriešil som to.
Onedlho som už sedel späť na gauči a hral prvé akordy piesne. Liam začal spievať a ja som sa pousmial. Predstavil som si tváre tých jasajúcich faniniek a musel sa usmiať. Hudba mi proste pomôže nech je mi hociako! Zaspievali sme pár pesníčiek a ja som sa usmieval. Teraz mi už ku šťastiu chýba len jedlo a... Moment! Kde je?
"Hej! Kde je Cassie?" spýtal som sa ostatných rozhliadajúc sa po celej miestnosti. Chalani len mykli plecami a baby neboli o nič múdrejšie. Vstal som a prebehol celý dom. Damn! Možno odišla... ale prečo nikomu nič nepovedala?
Vybehol som von na terasu a vydýchol si, keď som zbadal jej siluetu ako sa opiera o zábradlie.
"Si v pohode?" objal som ju zozadu.
"Hej, je mi fajn," trochu sa jej zachvel hlas.
"Čo sa deje?" opýtal som sa a pritiahol si ju k sebe.
"Nič len.. to je jedno," pokrútila hlavou a potiahla nosom. Ja som ju pohladil. Chcel som vedieť čo ju trápy, ale nechcel som sa jej zbytočne vypytovať ak mi o tom nechce povedať.
Cassie
Opierala som sa o zábradlie terasy a rozmýšľala čo tu vlastne robím. Začula som za sebou kroky a zrazu som sa ocitla v teplom náručí Nialla. Vedela som, že to je on ešte skôr než niečo povedal vďaka jeho vôni, ktorá je proste nezmýliteľná.
"Si v pohode?" počula som jeho hlas pri uchu.
"Hej, je mi fajn," trochu sa mi zachvel hlas a ja som si nadávala, že som zvolila tak dlhú odpoveď.
"Čo sa deje?" opýtal sa a pritiahol si ma bližšie čo spôsobovalo, že som nedokázala triezvo uvažovať.
"Nič len... to je jedno," zahovárala som a dúfala, že sa ma už nebude vypytovať. On pochopil a tak ma len hladil po ramene. Ja som si oprela hlavu o jeho plece a pokúšala sa upokojiť. Ani som nevedela čo ma to pochytilo...
Niall má to upokojovanie určite nacvičené! pomyslela som si, keď mi o chvíľu bolo tak príjemne. Vnímala som len jeho blízkosť vôňu a ruky, ktorými si ma držal v pevnom, ale nežnom objatí. Pohojdával si ma v náručí hľadiac na hviezdy. V mojom zornom pohľade bol len jedna hviezda a to ON...
"Aha tam padla úplne veľká kometa!" skríkol ako malý ukazujúc na nebo a ja som sa musela zasmiať.
"A čo si si prial?" nezdržala som sa otázky.
"Ale ak ti to poviem tak sa to nesplní... a ja chcem aby sa to splnilo," povedal a trochu sa začervenal.
"Tak v tom prípade mi to radšej nevrav," mykla som plecai a usmiala sa naňho.
"Nejdeme už naspäť?" opýtala som sa a pozrela sa smerom ku vile.
"Nechceš sa pozerať na hviezdy?" pozrel na mňa Niall. Ja som mu chvíľu hľadela do očí a rozmýšľala, či mám ostať. Všetko v mojom vnútri sa ťahalo k nemu, takže som mala odpoveď premyslenú rýchlo.
"Dobre..." podišla som späť k nemu. On ma chytil za ruku a viedol po záhrade. Sadli sme si na hojdaciu lavičku a on si ma znovu pritúlil.
Hľadela som na nebo a čakala, či niečo uvidím.
"Cassie?" oslovil ma Niall.
"Áno," otočila som sa na neho. Videla som ho z boku ako hľadí na hviezdy a rozmýšľa.
"... Som rád, že si tu," povedal nakoniec. Ja som sa usmiala, aj keď som mala pocit, že chcel povedať niečo iné, teda aspoň som v to dúfala...
"Aj ja som rada, že som tu," odvetila som jednoducho položila si hlavu naspäť na jeho rameno a hľadela na nebo.
"Wau videl/a si to!" skríkli sme obaja naraz a potom sa obaja začli smiať.
"Takže si to asi videla," smial sa Niall.
Zahľadel sa mi do očí a ja jemu tiež. Jeho tvár sa blížila k tej mojej. Zavrela som oči...
"Hej! Čo to tam vy dvaja vystrájate!" zahučal Louis a rýchlo sa bežal skryť späť do vily.
"Ja ho raz zabijem!" šepol Niall a potom sa na mňa trochu hamblivo usmial.
"Myslím, že raz ti v tom pomôžem," povedala som hľadiec na dvere, ktorými Louis vbehol do vily.
"Asi by sme mali ísť..." vstal Niall a ja som ho následovala. Sakra! Už ma skoro pobozkal! Najskôr nás Louis zrušil ešte pri vchode do vily a teraz to prekatil znova! Ja toho Louisa naozaj zabijem! Čo ak si to Niall rozmyslel a už sa o to nikdy ani nepokúsi? Možno mu nestojím za to aby ma vôbec pobozkal! V hlave mi vírilo mnoho myšlienok a všetky sa týkali JEHO!
Takže? :D Čo si o tom myslíte? Dúfam, že to nebolo príliš precukríčkované alebo tak... hádam sa to páčilo :) Budem rada za každý komentár, aj ak to bude kritika aspoň budem vedieť čo tomu treba dodať :)))
Comments
jeej, Ďakujem! dokonalé, ako vždy! :)x
Ja ďakujeem :))) tvoje komenty ma vždy tak potešia :)))