7. Kapitola

4. october 2012 at 22:04 | *Mary
Takže v prvom rade :D chcem podotknúť, že som bola po troch dňoch v škole a nebolo to tak strašné ako som čakala... to bude asi tým, že polka predmetov bola suplovaných a druhá polka boli výchovy :D Teda ak nerátam hneď prvú geografiu, kde som sa dozvedela päť minút pred hodinou, že píšeme slepú mapu :D Našťastie naša skupina mala tie najľahšie veci, čo mi fakt pomohlo! :D ďalšie predmety šli bez ujmy, lebo boli suplované... zato cez prestávku pred náboženstvom si na mne Kara vybíjala svoju zlosť knihou a to doslova... proste si chcela len do niekoho udrieť a ja ako jej spolusediaca som bola 'poruke'! :D No čo aspoň bola sranda :D Potom bola hodiny plná filozofie a nakoniec prišla Biológia, kde sme mali písať praktické... no ehm ako to povedať... ja ani Kara sme absolútne netušili o čom to vôbec má byť... takže radšej uvediem rovno našu krátku konverzáciu:
Ja: "Kara? Vieš z toho dačo?" Kara: "Nie, ty?" Ja: "Nie... odovzdávala si už niekedy úplne prázdnu písomku?" Kara: "Ne..." Ja: " A nechceš to skúsiť :D" Nakoniec to však dopadlo lepšie než som čakala, pretože sme mali robiť vo štvoriciach a my sme akurát dostali v podstate triedne šprtky aj keď medzi tie som väčšinou považovaná aj ja... tie nám priamo povedali, že oni to spravia a my to opíšeme... no mohli sme si pomáhať aj učebnicou, čiže to bolo fakt o ničom :D Okej tento monológ bol dlhší, než som čakala :D Sorry :D


Venujem: Kara- diki za dnešok aj keď tie údery knihou si si mohla odpustiť! Aj tá naša chvíľka úprimnosti poobede bola celkom fajn :D Choki- aj keď si to asi neprečítaš, diki za tvoju dnešnú záchranu pred Karou a Stanley! :D a nakoniec Sasha, ktorá mi to tu vždy komentuje a za to jej ďakujem ;) a nakoniec Micky, ktorá mi to tu tiež minule okomentovala a mňa to veeľm potešilo :)))










Cassie


Hľadela som na titulok v novinách a okamžite prelistovala na stránku, kde malo byť viac. Rýchlo som si článok prečítala a potom šľahla noviny späť, kde boli. Oco práve štartoval motor a pozrel na mňa.
"Sú vás plné noviny..." poznamenal a otočil kľúčom v zapaľovaní.
"Nehovor, to som si všimla!" odvrkla som trochu nevrlejšie než som chcela.
"Sorry, ale som fakt naštvaná! Keby aspoň napísali pravdu!" rozhorčovala som sa. On na mňa pozrel s nadvihnutým oboočím a lá Jasné a čo by si ešte nechcela?
"Dobre, dobre, novinári a písať pravdu... trošku blbosť, ale! Vraj si nie som týmto vzťahom istá?! A akým vzťahom sakra?! Veď medzi nami nič nie je!" skríkla som, aj keď som vedela, že to nie je tak úplne pravda... a oco to vedel tiež.


"Chápem, že si naštvaná, ale obávam sa, že už to bude, len horšie... po čase sa to naučíš ignorovať," mykol plecami a povzbudivo sa na mňa usmial. Ja som sa pokúsila ocovi úsmev opätovať, ale akosi to nešlo. Po zvyšok cesty už bolo viac-menej ticho. Ja som bola zahĺbená do myšlienok na: noviny... Nialla... večer... Nialla... chalanov... Nialla... čo si večer oblečiem... Nialla! :D
Ani som si to neuvedomila a zastavili sme pred akousi reštauráciou. Vošla som dnu hneď za mojím otcom a až teraz si uvedomila, že sme v Nando's. Sama som nechápala, ako som mohla prehliadnuť ten veľký nápis čo majú vždy zvonka a na dverách majú svoje logo tiež... to bude asi tým, že mám plnú hlavu JEHO...


Obed prebehol bez nejakých problémov, až na to, že sa na mňa niektorí ľudia otáčali, premeriavali si ma pohľadmi a šepkali si dokonca jeden týpek vytiahol noviny a začal si ma porovnávať s obrázkom v nich! No, na to si asi budem naozaj musieť zvyknúť. Ja som sa teda tvráila, že ich nevidím a bola šťastná, keď sme odtiaľ konečne vypadli. Až sme dorazili domov okamžite som namierila do kúpeľne a napustila si vaňu. Horúca voda mi pomaly ale isto uvoľňovala nervy a ja som sa konečne zbavila všetkého toho stresu a hnevu na novinárov. Konečne som pochopila čo všetky tie celebrity zažívajú... a to bol iba slabý odvar z toho čo musia zažívať chalani. Keď nie novinári tak aspoň kvantá fanúšičiek, ktoré ich vkuse prenásledujú, fotia, natáčajú... keď som bola hotová s mojou "očistou" vyšla som z vane a zabalila sa do osušky. Vypustila som vodu a zamierila do svojej izby. Okamžite som otvorila skriňu a rozmýšľala čo na seba. Keď som mala vybraté čo na seba skontrolovala som čas. Mala som ešte dve hodiny čas. Zavítala som teda na twitter a pustila si nejaké pesníčky od One Direction. Síce nie som odborník, ale musela som uznať, že hlasy majú teda dobré a spievať vedia, aj keď nie všetky pesničky boli úplne podľa môjho vkusu...


Išla som sa ešte rýchlo najesť, nech im tam ako prvé nevybrakujem chladničku. Som ten typ človeka, ktorý by to dokázal... Nahádzala som do seba steak s ryžou a šalátom, ktoré spravila mama na večeru a potom sa išla chystať. Natiahla som si na seba biele tričko a naň si prehodila košeľu. Neobťažovala som sa so zapínaním gombíkov, jednoducho som si košeľu na spodu uviazala na uzlík a na krk si zavesila náhrdelník so sovou. Hnedé vlnité vlasy som si rozčesala a zviazala ich do neposlušného vrkoča na bok. Na oči som si dala ako zvyčajne špirálu a tenučkú hornú linku na zvýraznenie ich farby. Na pery som si rozotrela môj jemný rúž alebo čo to je. Nemám rada lesky, sú také LESKLÉ. jemný make-up nesmie chýbať. Keď som bola so svojim výzorom v rámci možností spokojná vzala som si všetky potrebné veci a nahádzala ich do hnedej kabelky, ktorú som si následne prehodila cez plece. Na nohy som si ešte obula nízke biele conversy a pozrela sa na hodiny v mobile. Bolo o päť minút sedem.
"Čaute, idem... von!" zavolala som do domu a chcela vyjsť, keď sa ako veľká voda dovalila do predsiene moja mama. Chcela som za sebou rýchlo zavrieť dvere, no mama bola rýchlejšia. Vtiahla ma späť do domu a zabuchla dvere.
A sakra! pomyslela som si.


"Rozprávala som sa s tvojím otcom," začla. Ja som na ňu len hľadela.
"Vravel, že už si skoro dospelá a že ti nemám zasahovať do tvojích rozhodnutí. Tiež povedal, že ti nemám vyberať priateľov... chcela som sa ti ospravedlniť. Nemala som ich hneď odsudzovať... máš smolu so mnou to máš proste ťažké," zakončila mama a usmiala sa na mňa. Čakala som, že na mňa bude vrieskať, že mi bude nadávať, že ma nepustí, zamkne ma do izby a zabední mi okná, ale toto mi fakt nenapadlo...
"Ja ti to tiež moc neuľahčujem," špitla som a objala ju.
"Bež už radšej, nech nezmeškáš," povedala mamina. Ja už som sa šla otočiť a vyjsť, keď ma ešte raz zastavila.
"Zober si sveter v noci ti bude zima," starostlivo začla.
"Mama, veď budeme len u nich," pregúlila som očami.
"Nikdy nevieš, kedy ťa Niall vytiahne na nočnú prechádzku," prešibane na mňa mrkla a mne skoro padla sánka.
"Ty si pila?" opýtala som sa mami a dožadovala sa toho aby na mňa dýchla, zatiaľ čo ona sa smiala.
"Samozrejme, že nie Cassie, ale predstav si, že aj ja som bola mladá!"
"Hej, ale vtedy ste považovali bozkávanie za neodpustiteľný hriech! Okrem toho, žiadna prechádzka sa nekoná, keď tak, je predsa chalan mal by mi ponúknuť buď bundu alebo náručie... a s Niallom sme predsa iba kamráti..." mykla som napokon plecami.
"Jasné! A ja som jednorožec a tvoj oco je duha!" smiala sa mamina a ja som fakt začínala pochybovať, či je to naozaj ona.
"Dobre teda, radšej už choď, lebo ti ten taxík ujde," mama mi vtisla pusu na líce a zabuchla za mnou dvere. Ja som si líce rýchlo utrela a vydala sa naproti autu, ktoré stálo pred našou bráničkou...


Prešla som cez našu malú záhradku a vyšla pred bránku. Taxík už tam na mňa čakal a ja som doň vošla. Vodič si ma premeral a zasmial sa. Ja som len nadvihla obočie.
"Do domu uhm... do domu One Direction... netuším, kde to je adresu už máte vedieť vy," dostala som zo seba napokon a s myknutím pliec som si zapla pásy.
"Takže vy ste tá ehm, Cassie?" opýtal sa a vyštartoval.
"Hej," odvetila som a nemala chuť rozprávať sa s ním.
"Ako ste sa s nimi vlastne spozanala?" opýtal sa a ja som na neho len pozerala.
"Tak to vážne nie je vaša vec," odbila som ha a hľadela ďalej von z okna.
"Okaaay, ja som chcel len vedieť, či ste ďalšia šialená faninka alebo ste ich, ako to povedať... proste len spoznala..." vravel taxikár a zabočil smerom von z mesta. Mohla som si myslieť, že nebudú bývať v centre. Už aj tak za nimi chodia kvantá faniniek...
"Povedala by som, že skôr to druhé, ale ich hudba sa mi páči..." odvetila som a opäť mykla plecami... myslím, že je to môj nový zlozvyk, ktorý by som sa mala odnaučiť...


Potom už bolo viac menej ticho. Cesta trvala asi trištvrte hodiny. Nakoniec sme zastali pred luxusnou mega vilou. Inak sa to vážne nedá povedať. Hľadela som na dom pred sebou a neverila tomu, že tu strávim večer. Taxikár zatrúbil, načo sa z vchodu vyrútil Niall- asi to mali dohodnuté.
"Ahoj," otvoril dvere auta a s úsmevom ma pozdravil. Ja som mu úsmev opätovala a počkala kým zaplatí- dával si pozor nech ani náhodou nevidím sumu, ktorú pchá tomu chlápkovi do ruky.
Potom sa otočil späť ku mne a viedol ma k vile.
"Vítam ťa v našom dome!" zvolal.



Okej takže vaše reakcie, názory? :D Proste hocičo, čo by ste chceli k tejto poviedke dodať :D Dobre sa to číta aj pokiaľ je to kritika aspoň viem, čo mám zmeniť aby sa vám to viac páčilo :)

 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 *Sasha *Sasha | 6. october 2012 at 11:08 | React

Krásne! :)

2 *Mary *Mary | Web | 6. october 2012 at 13:57 | React

ďakujeem :)))

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement