Pridávam odo mňa posledný článok tohoto dňa :)
Už piata kapitola Niallerovky, ktorá savám dúfam aspoň trochu páči :)
Dúfam, že sa vám bude páčiť :)
Venujem: špeciálne Sashi, ktorá mi to tu pravidelne komentuje a povzbudzuje ma tým k písaniu :)

Cassie
Nebola som schopná ani slova a pokúšala som sa pretlačiť cez všetkých tých novinároch späť ku bráne. Nová priateľka? Či nám vzťah dlho vydrží? Či som jeho jediná?! Či ma budú mať directionerky radi?!
V hlave som mala zmätok a nevedela som čo povedať. Vtedy tu už však boli dáky doktory a sestričky a pokúšali sa ma spomedzi novinárov zachrániť.
"Prepáčte pacientka sa musí stále zotavovať, takže vás poprosím aby ste opustili areál nemocnice!" Kričal doktor, ktorý ma ťahal späť do budovy.
"Ako to, že vás tu hospitalizovali?" "Budete mať trvalé následky?" "Prečo ste si vybrali zrovna túto nemocnicu?" začli sa nové otázky a ja som na to nemala silu. Našťastie som už bola vo vnútri a ten doktor ma viedol na moju izbu.
Dal mi niečo na ukľudnenie a keď odišiel z mojej izby ja som bola asi prvý raz za tie dva dni rada, že som sama.
Vytiahla som mobil a napísala Niallovi- nechcela som volať, možno to teraz nemôže zdvihnúť...
Boli za mnou novinári, lebo si myslia, že som tvoja nová priateľka...
Pár minút na to, ako som odoslala správu mi Niall zavolal.
"Cass?" ozval sa ustarostene.
"Ahoj Niall," pozdravila som ho a keď som začula jeho hlas trochu som sa pousmiala.
"S chalanmi sme v nemocnici hneď, ako to bude možné. Myslel som, že novinári niečo zistia, ale nemyslel som, že to bude tak skoro! Ako môžu byť tak otravní!" vravel Niall.
"Niall nechoďte sem. Iste máte veľa práce a nechcem aby ste ju kvôli mne vynechávali..." on ma však prerušil.
"Kto môže za to, že za tebou liezli novinári? Ja! Momentálne je dôležité tvoje zotavovanie a ak by si mala nejaké následky vyčítal by som si to do konca života! Budeme v nemocnici hneď ako to bude možné a to je moje posledné slovo," uzavrel rázne a ukončil hovor. Ja som len hľadela na mobil. Je pravda, že o svojich blízkych sa teda stará...
Najbližšiu hodinu a pol, ktorú som čakala kým chalani dojdu mi zabralo neustále opakovanie všetkých tých otázok.
'Ste nová priateľka Nialla Horana?'- Nová priateľka? Ale veď spolu nechodíme (aj keď by som rada)
'Myslíte, že vám to dlho vydrží?'- kebyže má čo...
'Myslíte, že ste jeho jediná?'- veď spolu nechodíme! Môže mať dievča ja ho poznám sotva dva dni...
'Myslíte, že vás Directionerky príjmu alebo vás budú nenávidieť a naliehať na Nialla aby sa s vami rozišiel?'- Directionerky? Nenávidieť? Táto otázka ma zarážala najviac.Snažila som si vyčistiť hlavu, ale nešlo to.
Ako prvý z chalanov vošiel Niall, ktorý okamžite podišiel ku mne a sadol si na kraj mojej postele, zatiaľ čo ostatní stáli neďaleko dverí.
"Nechcel som aby sa to stalo. Nečakal som, že tak skoro prídu na to, že sme tu boli za tebou..." Niall sa tváril strašne previnilo a ja som sa na neho nemohla takto pozerať.
"Skôr či neskôr by si aj tak niečo vymysleli netráp sa kvôli tomu, veď za to nemôžeš. Ja som v pohode, ale ak sa budeš takto previnilo tváriť tak už nebudem," upozornila som ho a ona sa trochu pousmial. Chytil mi ruku do dlaní a ja som mu úsmev opätovala.
"Ako ste sa sem vlastne dostali? Teda... ešte nie sú návštevné hodiny a tá sestrička v noci..." keď som spomenula noc Niall sa na mňa uškrnul.
"No, vlastne nie všetky sestričky sú staré a nervózne. Niektoré sú aj mladé, milé a majú dobrý hudobný vkus..." skonštatoval kudrnáč a žmurkol na mňa.
"Aha, chápem..." odvetila som s úškrnom na tvári a opäť sa pozrela do Niallovej tváre, ktorá už bola o čosi optimistickejšia.
"Ešte raz ďakujem za ten balíček. Vďaka tebe som mala čo raňajkovať," poďakovala som sa a on mi pohladil ruku, ktorú stále držal.
"Jedlo je prvo radé. Ak nemáš čo jesť nemôžeš sa predsa uzdraviť," vravel a ja som sa len zasmiala.
"V tom máš asi pravdu..." hľadela som do jeho modrých očí, ktoré pripomínali oceán.
"Tak mi počkáme na chodbe," vyrušil ma zo zamyslenia Liam.
"Jasné, o chvíľu som tam," odpovedal mu v rýchlosti Niall usmial sa a opäť sa otočil ku mne.
"Vraj ťa zajtra na obed púšťajú," nadhodil, "tak, chcel som sa spýtať, či by si so mnou a chalanmi niekam nezašla?" opýtal sa trochu hanblivo a do líc mu stúpala červeň, čo mu dodávalo na tom aký bol zlatý.
"Pôjdem rada," odvetila som a úsmev mu opätovala.
"Veľmi správna odpoveď. Pošlem ti taxík. Na akú adresu?" spýtal sa.
"Hill Street 12 taká nová stavba... prednedávnom sme sa sťahovali."
"Výborne takže zajtra o siedmej buď pripravená... a obleč sa pohodlne, budeme len u nás," dodal, pobozkal ma do vlasov a chcel odísť.
"Niall?" oslovila som ho.
"Prosím?" okamžite sa ku mne otočil.
"Ďakujem, nevieš čo toto všetko pre mňa znamená." Vravela som popravde. On sa vrátil ku mojej posteli a znova mi zobral ruku do dlaní.
"Potešenie na mojej strane. Ja to pre teba robím rád," šepol a pobozkal ma na ruku ako sa to robievalo kedysi. Zoširoka sa na mňa usmial pustil moju ruku a opustil miestnosť.
Ja viem, taká o ničom prechodová kapitola, ale aj také musia byť...
Comments
To je bomba! ;-)
krása! :)