4. Kapitola

1. october 2012 at 10:48 | *Mary
Sedím si doma, chorá s mierne zvýšenou teplotou, počúvam dokola DNA od Little Mix a čakám kedy mi to začne liezť na mozog :D Popri tom myslím na spolužiačky ako Kara, Stanley alebo Choki, ktoré pravdepodobne zrovna dnes musia písať vstupnú písomku zo Sloviny, takže im maximálne držím palce a dúfam, že naša učiteľka naozaj nie je taká ako o sebe vravela- vraj vidí a počuje všetko... na to videnie do strán Kara povedla, že je Koň- interný vtip, to nepochopíte, museli by ste nasjkôr chodiť osem rokov do našej "elitnej" školy ;)
Končím, radšej s týmito blábolmi o ktoré nikto nemá záujem, nech sa páči 4. Kapitola :)


Venujem: Kara- dúfam, že víkend v Martine bol fajn a školu ste prežili aj s Pangasom :D
Choki- ja viem, že si to aj tak neprečítaš, ale aj tak myslím aj na teba, ak píšete tú slovinu...
Nakoniec ešte Sashi, mojej vernej komentátorke :D ďakujem za povzbudenie k písaniu ;)








Niall

Hľadel som do Cassinej tváre a ticho spieval. V tvári mala toľko nevinnosti a nehy, no modriny po jej tele naznačovali aj to, že si prešla veľkou dávkou bolesti. Túžil som jej pomôcť a predsa som netušil ako. Stačilo však to aby sa na mňa usmievala a ja som sa cítil tak šťastný...
Práve som spieval svoj part, keď zatvorila oči a vydala sa do ríše snov. Ja som pomaly dospieval a opatrne som ju pobozkal do vlasov, tak aby som ju nezobudil.
Prešiel som ku oknu venoval jej posledný pohľad a opustil izbu.
Kráčal som tmavými ulicami Londýna a pri spomienke na Cassienu tvár som sa neubránil úsmevu.


Keď som konečne došiel do domu zistil som, že chalani- ako inak- ešte nespia... opäť blbli pri hrách a bavili sa o našom albume. Keď ma zaregistrovali okamžite ma zahrnuli otázkami.
"Podľa tvojho úsmevu súdim, že si bol úspešný," povedal Harry a hľadel na mňa pohľadom a lá mne nič neunikne.
"Ako sa má?" spýtal sa Liam klasicky.
"Dúfam, že už si ju aspoň pobozkal!" podpichol ma Louis.
"Kedy ju prepustia? Musíme s ňou dakam zájsť!" vravel Zayn. Ja som sa len zasmial. Chcel som odísť a ľahnúť si, no Louis mi v tom zabránil.

"Snáď si nemyslíš, že pôjdeš spať len tak bez vysvetlenia!" chytil ma za rameno a vliekol späť ku ostatným.
"Čo chcete počuť?" rozhodil som rukami.
"Všetko čo stojí za zmienku!" napodobnil moje rozhodenie rukami Harry, ale on skoro vrazil Liamovi.
"Okej, tak prišiel som tam pokecal si s ňou, dal jej jedlo..." mykol som plecami a až teraz si uvedomila aký som hladný.
"Nenechali ste mi náhodou dáku pizzu alebo dačo?" pýtal som sa prehrabujúc v prázdnych krabiciach na stole.
"Asi nie... pozri sa do chladničky," navrhol Zayn. Ja som iba nadvihol obočie.
"To ako vážne? V našej chladničke, niečo na jedenie? O takomto čase? Good joke bro," potľapkal som Zayna po ramene a zasmial sa. On si asi tiež uvedomil, čo za blbosť povedal.
"No nič, spravím si dáke sandwiche," rozhodol som sa a zdvíhal som sa z gauča, no opäť ma zachytila dáka ruka- tentoraz to bol Harry.


"Nehovor, že sa nič nedialo. Poznáme ťa už dosť dlho a tento pohľad neznamená len áno má sa fajn ale aj niečo viac... Tak hovor! Preskočila iskra?" zhodnotil to vedecky Harry a ja som len pregúlil očami.
"Takže predsa len bola pusa?" štuchol do mňa Lou. Ja som ho schladil pohľadom.
"Nie! Ale ak to chcete vedieť došla tam sestrička vynadala nám a ja som jej potom povedal svoje... Cassie sa na tom dobre zabávala..." pri spomienke na jej tvár som sa musel opäť usmiať.
"Volá sa Cassie?" opýtal sa Zayn. Ja som len prikývol.
"No a potom som jej spieval na dobrú noc... nič viac a nič menej..." zakončil som.
"To si celý ty! Už len gitara a môžeš jej robiť súkromné koncerty od rána do večera!" vravel Harry a uškŕňal sa na mňa.
Ešte dlho sme sa rozprávali a blbli, kým sme sa uložili a ja som sa nemohol dočkať ďalšieho dňa, kedy budem môcť ísť za Cassie.


Cassie

Ráno som sa zobudila s tým, že sa usmievam. Rozhliadla som sa po izbe a najskôr si myslela, že to čo sa stalo v noci bol iba môj sen, no otvorené okno a balíček s Nando's boli jasným dôkazom, že tu bol Niall. Pri pohľade na Nando's mi len tak zaškvŕkalo v bruchu a ja som sa s chuťou pustila do jedla. Bolo tam toho fakt veľa a keď som dojedla myslela som, že prasknem. Práve som chcela obal skrčiť a hodiť do koša, ale vo vnútri som zbadala lístoček. Bolo tam Niallovo číslo a ja som si spomenula ako mi povedal, že keď sa budem nudiť mám zavolať... opäť som sa musela usmiať a hneď som si nový kontakt uložila.

Po vizite som sa rozhodla trochu si pretiahnuť kosti a ísť sa poprechádzať na záhradu za nemocnicou. Vonku síce svietilo slnko, no aj tak tam bola zima. Obliekla som si teda úzke bledé džíny a cez hlavu som si pretiahla voľný biely sveter. Okolo krku som si dala modrú šatku s kvetinovým vzorom a na oči som si nasadila okuliare. Vlasy som si len prečesala a nechala ich voľne padať na plecia. Maľovať som sa neobťažovala, lebo som mala okuliare a make-up som momentálne nepotrebovala. Keď som bola so svojím vzhľadom spokojná vydala som sa von.

Prešla som cez vrátnicu ku hlavnému vchodu. Otvorila som dvere a chcela vyjsť po chodníku, no zo všetkých strán som odrazu počula cvakať fotoaparáty a cítila som ako sa na mňa tlačia ľudia.
"Je pravda, že ste novou priateľkou Nialla Horana?" počula som ako sa ma pýta dáka redaktorka. Ja som sa chcela vrátiť ku dverám, no ľudia ma unášali ďalej a ďalej.
"Myslíte, že vám tento vzťah vydrží dlho?" pýtal sa ma niekto ďalší.
"Ste si istá, že ste jeho jedinou priateľkou?" vravel mi niekto pri uchu.
"Myslíte, že vás Directionerky príjmu alebo vás budú nenávidieť a budú naliehať aby sa s vami Niall rozišiel?" počula som ďalšiu otázku, ktorá ma zarazila asi najviac.


Možno trochu narýchlo, ale čo si o tom myslíte? Ak sa mi bude chcieť možno tu máte do večera aj ďalšiu kapitolu :)

 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 *Sasha *Sasha | 1. october 2012 at 16:09 | React

Krásne! :* kebyže aj moje príbehy boli tak dokonalé... :/
:) xx

2 *Mary *Mary | Web | 1. october 2012 at 17:36 | React

pf! nekecaj :P veď máš dobré príbehy ;) ale ďakujem :) xx

3 *Sasha *Sasha | 3. october 2012 at 20:24 | React

ja nemám :D ale dakujem! :)

4 Choki Choki | Web | 9. november 2012 at 19:34 | React

Mara, to je zaujímavé! :D
A diki, že si na mňa  v ten deň myslela, asi preto so to dobre napísala :D
Ale tá učka nevidí všetko! :D To už vieme! :D

5 *Mary *Mary | Web | 9. november 2012 at 21:44 | React

[4]: Ďakujem! :D Hej, no nevidí ani polku a čo sa týka počutia tak to už vôbec nekomentujem! :P Hluchá a slepá jak patróna :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement