close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

20. Kapitola

24. october 2012 at 15:59 | *Mary
Čautee! :D
Takže dneska sme mali pre zmenu písomku... posledné tri týždne nerobíme nič iné len píšeme písomky, skúšajú nás alebo prezentujeme projekty... no proste hrôza xP Ale mám jednotku z Angličtinovej písomky! :D
Dnes som prezentovala s kamoškami projekt z fyziky apovedzme, že na danú tému- spektroskopia- bolo fakt málo údajov a preto má každá skupinka presne to isté. Ale ešte horšie je to, že skupinka, ktorá šla pred nami mala ešte aj rovnaké pozadia a obrázky, takže to vyzeralo ako toálne okopírované, to mi je však jedno. Uprostred prezentácie však dačo tomu kompu drblo a proste preskočil slaid aj len tak na pol triedy ešte otočená ku učiteľke: "Oh fuck!" na plnú hubu si to tam len tak poviem, ona len taký pocker face :D som proste šikovná! :D Nakoniec sme mali plný počet bodov! :D


Venujem: Karaaa! :D konečne sa dočkáš! Už sme pri dvadsiatej kapitole! Odteraz už máš povinné to čítať! :D a hlavne komentovať! :D Už sa blíži časť, na ktorú tak trpezlivo čakáš! :D






Cassie


Prvý týždeň sa vliekol a bežal zároveň. Dni boli pre mňa jednotvárne, nudné, smutné... Vždy som len vstala, šla si zabehať do parku, nech vykonávam aspoň nejakú činnosť a nesedím stále len doma. Keď som sa vrátila zapla som twitter a poobede som hrala na klavíri. Musela som si niekde vybúriť city a hudba bolo to správne útočisko. Na podvečer som väčšinou skypeovala s Niallom. Síce som bola rada, že ho vidím, ale keď odišiel bola som opäť o to smutnejšia. Až moc ma užierali myšlienky, že Niall si tam nájde niekoho iného, zabudne na mňa, ostane tam alebo sa mu jednoducho niečo stane a ja už ho nikdy neuvidím.


Áno, prvý týždeň je preč a Niallov príchod sa preto blíži, ale na druhej strane to znamená, že mi začína škola a ja budem asi sedem hodín denne tráviť s ľuďmi, ktorí ma nikdy nemali radi a z mojej strany to nebolo iné. Opäť budem zamotaná do všetkých tých ohováračiek, ktoré už vlastne ignorujem a zvykla som si na ne, ale tentokrát do nich bude isto zapletený aj Niall a to je to zlé. Keď niekto ohovára mňa jednoducho ho ignorujem a neriešim to, ale neznesiem ak niekto kydá na ľudí, ktorých mám rada...
Každý deň som sa teda užierala v rovnakých myšlienkach, pretvarujúc sa, že som v pohode. Nechcela som aby to niekto riešil je to moja vec a ja sa s tým musím vyrovnať. Nevravela som o tom doma s mamou a ocom a už tým duplom som to zatajovala pred Niallom, čiže som sa vždy tak trochu pretvarovala, keď mi volal. Má dosť svojich problémov a ja mu nechcem vešať na nos ešte podobné blbosti ako je to, že nechcem ísť do školy ako dáke malé decko...

***

Zapla som si skype tak ako zvyčajne, na tvár nasadila pre dnešok ešte kŕčovitejší úsmev a prijala prichádzajúci hovor. Na druhom konci sedel vyškerený Niall.
"Heey!" zvolal, keď ma videl a ja som mu odzdravila teraz už z trochu reálnejším úškrnom. On na mňa vrhol podozrievavý pohľad.
"Cassie? Deje sa niečo?" tie bulváry majú predsalen v niečom pravdu. Niall sa vie o ľudí, ktorých má rád veľmi dobre postarať a hneď zistí, keď sa niečo deje. Ako ja ten šiesty zmysel nenávidím!
"Nie, o ničom neviem..." pokrútila som hlavou. Nadvihol obočie a premeral si ma pohľadom.
"To hovor niekomu inému, nie mne. Tak vrav, niečo sa stalo?" vyzvedal a ja som mu pozrela do tváre. Ak mu niečo začnem vravieť budem mu musieť povedať úplne všetko. O tom kto som bola pred tým ako sme sa stretli, respektíve to, kým som nebola... ale čo ak si bude potom myslieť, že som zlatokopka presne tak ako všetci ostatní?
"Cassie? No tak vrav, niekto ti ublížil?" v Niallových očiach sa zjavovalo znepokojenie, ale ja som len mlčala. Sklopila som zrak, lebo by som už nedokázala odolávať tým jeho modrým nebeským očiam.


"No tak, teraz ti poviem jednu vec a prosím sľúb mi, že ju bdeš dodržiavať- sme pár a to neznamená, že si s tebou vyjdem niekam na večeru, držím sa s tebou za ruku alebo ťa bozkávam! Znamená to, že pri tebe budem stáť, aj keď ti nebude najlepšie! Ale ako pri tebe mám stáť, keď neviem o čo sa jedná?" hovoril, ale ja som nemohla zdvihnúť zrak. Nemôžem mu to povedať. Nikdy som nikomu nič nevravela, nikomu sa nežalovala, tak prečo teraz?


"... Skôr či neskôr sa aj tak dozviem o čo ide a takto na to nebudeš sama... pozri celý vzťah je o dôvere a o tom, že mi môžeš povedať čokoľvek. Ak mi však nepovieš čo ťa trápi znamená to, že vo mne nemáš dôveru a to je pre mňa..." nedokončil vetu, načo som už musela zdvihnúť zrak. Už nevravel nič, iba na mňa pozeral svojími obrovskými modrými očami v ktorých momentálne neboli iskričky šťastia a zvyčajné nadšenie, ale smútok. Myslí to so mnou dobre, ale ja mu nechcem strpčovať život. Nie po tom čo všetko pre mňa robí... ale keď to povedal takto nemôžem mu to ani nepovedať.


"Ale Nialler ja.."
"Žiadne 'ale'! Sme spolu a preto by som mal vedieť, čo sa s tebou deje. Mne predsa môžeš povedať všetko, aj keď ti nebude dobre... nie som tu len vtedy, keď sa máš dobre, som tu hlavne vtedy, keď potrebuješ pomôcť... vzťah je predsa o tom, že nie si na všetko sám... alebo som to pochopil zle?" mal pravdu. Vystihol všetko to, čo by som od vzťahu očakávala, ale ide mi o jeho dobro...


"Áno, ale..."
"No vidíš! Takže teraz už nenamietaj a sľúb mi, že mi povieš, keď ťa bude niečo trápiť. Ak nie mne tak komu?" Niall na mňa hľadel odhodlane a predsa trošku sklamane zároveň. Nechcela som aby bol sklamaný to nie. Práve naopak. Chcela som, aby mohol byť šťastný a nezaťažoval sa mojimi problémami.
"Ja ti len nechcem vešať na nos moje problémy, keď viem, že máš dosť vlastných starostí..." vysvetľovala som, no on ma opäť prerušil.
"Cassie... omnoho väčšiu starosť o teba mám, keď neviem, čo sa s tebou deje," Niall na mňa uprene hľadel a ja už som mu to nemohla ďalej zatajovať. Musela som mu to vyklopiť. Kebyže mu to nepoviem riskovala by som až príliš veľa... riskovala by som JEHO, ale predsalen bude ťažké povedať mu všetko... to čo som celé tie dlhé roky skrývala tak hlboko v sebe...


Niallovi som teda postupne- veľmi pomaly a zatĺkavo- zverila všetky moje trápenia, i keď by som si ich radšej nechala pre seba. Musela som mu totiž odhaliť to, že dokým som nestretla jeho nemala som moc priateľov a celkovo všetku svoju neveselú minulosť, ktorú som dlhé roky dobre zatláčala hlboko do svojho vnútra a tajila ju pred všetkými. Keď som mu povedala úplne všetko aj to ako a prečo som bola vtedy v tej uličke, kde ma zachránil a všetko som zakončila tým, čoho sa obávam teraz. Chvíľu mu trvalo, kým našiel slová. Ja som mala slzy na krajíčku, keď som vravela o Joeovi, aj napriek tomu, že už som ho absolútne neriešila. Pre Nialla bolo zistenie o mojej minulosti dosť... zásadné a stále mu to akosi nešlo do hlavy. Akoby aj mohlo? Práve sa dozvedel, že jeho priateľka je možno presne to, čo o nej tvrdia bulváry, čo teda nie je nič milé!
"Cassie ja..." zasekol sa uprostred vety a hľadal vhodné slová.
"Si zdesený, znechutený? Vlastne sa ti..."


"Nie! To určite nie!" prerušil ma a hľadel do zeme. "Práve naopak... ja... nenachádzam vhodné slová, ako to povedať... obdivujem ťa..." vytisol zo seba napokon a pozrel mi do očí. Ja som čakala všeličo, ale toto vážne nie. Obdiv? Začo?
"Žasnem nad tým ako si to všetko dokázala tie roky znášať ja... proste neviem pochopiť, ako mohli také úžasné dievča ako si ty takto odsudzovať, ohovárať a už absolútne nedokážem pochopiť ako si to všetko zvládla! Veď si taká usmievavá, milá, zábavná, šikovná... jednoducho úžasná a predsa si si toľko pretrpela... vedel som, že sa niečím líšiš od ostatných, že si iná... ale ani v najodvážnejších snoch by som si nevymyslel, že si taká silná a... jednoducho úžasná..." vravel Niall a ja som sa nezmohla na slovo. Niallove slová sa mi odrážali v ušiach a v očiach som zacítila slzy. Neboli to slzy smútku, ktorých som za posledný týždeň vyronila toľko. Boli to slzy dojatia od toho aké je úžasné mať JEHO. Bol odo mňa na tisíce míľ a predsa som ho cítila tesne vedľa seba...


"Cassie, prosím prepáč... nechcel som... nevedel som, že je to tak komplikované... nechcel som aby si si musela celými tými rokmi prejsť znovu..." vravel a mnou zrazu prešli obavy. Tie však odišli tak rýchlo ako došli, keď Niall pokračoval.
"... je mi ľúto toho čo si si musela prejsť, ale ďakujem... ďakujem za to, že si mi to všetko dokázala povedať, ja... ani nevieš ako si to vážim... sľubujem, že odteraz budeš stále obklopená priateľmi..." povedal a oči mu žiarili. Pohľad na jeho tvár mi spôsoboval zrýchlený tlkot srdca a mala som chuť ho pobozkať.
"Nie Niall... to ja ti ďakujem... nechcela som ťa zaťažovať svojimi problémami, ale teraz je to všetko vonku a ja sa cítim tak ľahko... ľúbim ťa," dokončila som a hľadela do jeho jasných očí, ktoré sa tiež ligotali od sĺz.
"Love you too my princess... I miss you more than ever..." šepol, no ja som ho napriek tomu počula tak zreteľne a jeho slová sa mi ozývali v ušiach. Ja som sa napriek celej situácii usmiala. Kto by sa neusmial, keď má tak dokonalého priateľa, ktorý sa dokáže zmieriť s týmto všetkým? Teraz si môžem byť sto percentne istá, že Niall je niekto viac...

***

Takže škola čaká... pomyslela som si a zamierila do kúpeľne. Dala som si rýchlu rannú sprchu, umyla si zuby a osviežená sa vrátila do izby. Otvorila som skriňu a prehliadla svoje oblečenie. Zvolila som bledomodré džínsy, ktoré som na spodu ohrnula. Na vrch som si dala priehľadný bledohnedý svetrík, pod ktorý som si dala tielko. Na krk som si pripla zlatý náhrdelník v tvare srdiečka a na prst si nastokla prsteň s kvetinkami. Na tvár som si naniesla jemnú vrstvu make-upu a mihalnice zväčšila riasenkou. Do tašky som hodila všetko potrebné a skontrolovala sa v zrkadle. Pri pohľade za okno som sa ešte načiahla po svoje slnečné okuliare. Pripravená som vyšla na chodbu a obula si hnedé oxfordky.


Cesta do školy netrvala dlho. Bola som trochu nervózna, no na tvári som to nenechávala znať. Keď som začula meno svojej zastávky vstala som zo sedadla a podišla ku dverám. Opustila som metro a vydala sa do sveta, kde budem vždy len tá obyčajná hlúpa Cassie, ktorá nič nevie a nikto ju nemá rád. Už pri vchode do školy si na mňa ukazovalo niekoľko ľudí a nepríjemné šepkanie ma sprevádzalo celou cestou do triedy, ale ani vo sne by mi nenapadlo, čo sa dialo potom...




Pre tento krát možno troošku dlhšie a hej, o to viacej o ničom, aale už sa pomaly dostávame k pointe :D Naozaj len pomaly :P :D Dúfam, že sa páčilo alebo aspoň neunudilo k smrti

 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Kara® Kara® | 25. october 2012 at 14:17 | React

ano, tesim sa strasne :D konečne 21. kapitola :D je to wuuu a sladke :D

2 *Mary *Mary | Web | 25. october 2012 at 17:51 | React

Dúfam, že nie až moc sladké :D šak počkaj ono sa to ešte trošku pokazí :D bude to skôr bittersweet ako sweet :P :D

3 *Sasha *Sasha | 30. october 2012 at 20:18 | React

o ničom?! ja zle čítam alebo čo?! :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama