close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

17. Kapitola

19. october 2012 at 17:25 | *Mary
Čautee! :D
Ako sa máte? Ja sa mám fakt super :D Dnes sme mali súťaž v hádzanej... no, išli sme tam tak, že sme tento týždeň na telesnej prvý raz hrali hádzanú a to bolo také, že no :D Prídeme tam a hneď prvý zápas hráme a mali sme ísť so školou, ktorá mala byť vraj najlepšia tak mi len tak, že no do faka :D si vravíme, 'no to bude fajn, len nemôžeme dopadnúť horšie ako 0:500' :D a potom začneme hrať a najskôr dali gól, ale potom sme dorovnali a nakoniec sme proti ním vyhrali! :D a bol tam taký týpek, že záchranár a hasič v jednom :D špatný jak noc s bielym iPhoneom v ruke si tam fotil také pindy a totálne im tam nadŕžal a tváril sa jak sa on v hádzanej vyzná xP proste magor... potom keď sme hrali o prvé miesto! (my čo sme to hrali prvý alebo druhý raz v živote! :D) tak sme išli proti tým už naozaj najlepším, ktorým on nadŕžal a no... oni dali taký gól, že zo zadu do bránky a on, že 'šak to bol gól!' a my že 'zo zadu bránky!' on si vkuse mlel svoje tak my už, že 'ty luhár'! na tridsať ročného týpka :D a tie protihráčky všetky také už akože hádzanárky veľké a tak... my len tak, že KONEEE!! :D a vkuse nás len faulovali a vôbec im to tá rozhodkyňa nepískala! tak z lavičky tam Sima kričí: 'Sa ukľudnite vy žrebice!' :D na konci keď dali niekoľkí z ich gólov (všetky dali s prešlapom, ale im nič nepískali xP) tak kamoška, že 'šak to bol prešľap!' a tá protivníčky že 'no nepískala tak choď do *****' a potom kamoška tak na tú rozhodkyňu že 'si dajte bríle!' :D tak ju, aj tú protivníčku vylúčila a zrazu zakričia koniec xD no neviem načo ich vylučovala :D
Toľko z mojich klasických kecov :D Skončili sme druhé z piatich a to sme hrali hádzanú druhý raz v živote! :D

Venujem: Najlepšej brankárke Kare! :D s ktorou sme si z toho robili najväčšiu haluz zatiaľ čo ostatní to brali totálne vážne :D teda celé naše družstvo to bralo ako haluz :D samozrejme pripájam aj Stanley, ktorá s nami bola tiež a dala pár gólov za ktoré ju potom tie žrebice najviac zfaulovali- rovnako aj ostatných xP



Btw, také upozornenie táto poviedka sa odohráva ešte niekedy v marci alebo tak, čiže Liam je tam ešte s Dan a Niall nemá vodičák... to len aby sa vám to nezdalo divné :)




Cassie


Ráno som sa zobudila už o siedmej, čo je na moje pomeri hlboká noc. Rozhodla som sa ísť sa trochu prebehnúť, nech si vyčistím hlavu. Včera som sa dlho zamýšľala nad všetkým, čo mi Niall povedal, ale musím to zvážiť, teraz už trochu s odstupom. Začala som sa teda chystať.
Vlasy som si stiahla do copu, natiahla si šortky a obyčajné športové tričko Nike. Do uší som si dala slúchatká a na nohy si obula tenisky s rovnakou značkou ako tričko. Bežala som po ulici až do parku, kde som zabehla asi tri kilometre. Potom som sa rovnakou cestou vrátila späť. Unavene som zapadla do kúpelky, kde som si dala osviežujúcu sprchu a hneď mi bolo lepšie. S úsmevom som si zapla twitter. Zbadala som niekoľko tweetov a trendov ohľadom tour, na ktoré chalani idú a sama som nechápala, ako som si to mohla nevšimnúť... No čo už... Mrkla som na mobil a zistila, že mám novú správu. Asi by som mala ten mobil aj nosievať so sebou... Otvorila som ju teda a začala čítať:


Hi princess :)
Keďže zajtra odchádzame chcem sa rozlúčiť a tak sme sa s chalanmi zhodli, že by si u nás mohla spať. Prídu aj El a Dan :) o šiestej po teba dojde taxík...
Teším sa na teba
Nialler xx

Trochu smutne som sa usmiala, no predalen, keď som sa nad tým zamýšľala on za to nemôže, aj keď mi to mohol povedať skôr. Je to predsa jeho práca a ja s tým nič nezmôžem, okrem toho Dan a El tiež ostávajú tu. Odpísala som mu teda v krátkosti, že sa teším na večer a dúfam, že ten mesiac ubehne čo najrýchlejšie. Ešte chvíľku som pobudla na twitteri a potom sa šla najesť. Po jednoduchom obede v podobe cestovín som si sadla ku klavíru. Mysliac na Nialla a na to ako sme včera položili základy novej piesne som si otvorila klavír a zobrala zošit. Noty som zapisovala do notovej osnovy a rozmýšľala čo by sa dalo ešte vylepšiť. Strávila som nad tým celkom dlhý čas, aj keď som si to vôbec neuvedomila. Keď som pozrela na hodiny bolo už desať minút pred pol šiestou.


Bol teda správn čas na to aby som sa začala chystať. Na nohy som si natiahla čierne legíny. Na vrch som si dala tmavomodrú košeľu, ktorú som si pozapínala a na spodu klasicky zaviazala. Trochu som sa pohrabala v šperkoch a našla tam medajlónik v tvare srdca, ktorý som si hneď dala na krk. Na prst som si dala zlatý prstienok. Jednoduché líčenie mi nechýbalo a potom som si už len pobrala všetky potrebné veci. Hrebeň, šminky, voňavka- ktorú som pred tým na seba nastriekala... Nakoniec som sa natiahla po zošit, vytrhla z neho noty, vložila ich do alobalu a opatrne ich dala do tašky tak, aby sa nepokrčili. Na nohy som si obula modré Vansky a prehliadla svoj odraz v zrkadle. Na tvári sa mi usadil nedočkavý úsmev, keď zrazu niekto zazvonil. Chcela som dotyčného čo najskôr poslať kade ľahšie, aby keď po mňa príde taxík mi nikto nestojí v ceste, ale keď som zbadala, kto je vo dverách nebolo to potrebné. O zárubňu dverí sa opieral Niall a vruke držal nádhernú červenú ružu.


"My princess," privítal ma. Ja som sa trochu zapýrila. Vyzeral dokonale ako vždy. Voľná košeľa s vyhrnutými rukávmi a vrchné gombíky rozopnuté. Úzke gate s nízkym pudlom- tak ako zvyčajne- zastrčené do vysokých bot. Dokonalá vôňa k tomu a samozrejme ten anjelský úsmev, modré oči a dokonale rozcuchané a pri tom upravené blond vlasy. Podal mi ružu a ja som ju od neho prijala. Vtedy už som nemohla vydržať a vrhla sa k nemu. Jeho náručie už bolo otvorené a ja som mu venovala niekoľko bozkov.
"Ideme?" opýtal sa po pár bozkoch a ukázal za seba na taxík. Ja som okamžite prikývla.
Doviedol ma k autu a pomohol mi nastúpiť dnu. Obišiel ho a nasadol si z druhe strany. Privinul si ma k sebe a mne bolo jasné ako trápne sa teraz asi cíti šofér. S Niallom sme sa po ceste rozprávali a hlavne smiali. Venoval mi niekoľko nádherných bozkov, ktoré mi budú najbližší mesiac tak veľmi chýbať. Vystúpili sme pri ich obrovskej vile a Niall poďakoval vodičovi. Potom ma už viedol po cestičke ku dverám vily. Diabolsky sa na mňa uškrnul. Otvoril dvere a na mňa vystrelili konfety a "mierna" spŕška šampanského.


Všetci sa smiali a zabávali.
"Takto uvítate každého kto príde?" opýtala som sa so smiechom a oni len horlivo prikývli.
"Ešte tu chýba Dan. Môžeš si zobrať nejaké konfety a privítať ju s nami," navrhol Louis s rovnakým diabolským úškrnom ako som pred chvíľou videla na Niallovej tvári. Ja som sa teda pripojila k uvítacej čate a čakala kedy začujem zvuk prichádzajúceho auta. Netrvalo dlho a dvere sa otvorili. Vtedy som vystrelila spŕšku konfiet. Dan sa pokúšala zakryť si vlasy, ale moc sa jej to nepodarilo. Keď zatriasla hlavou padali z nej farebné papieriky a my sme sa len smiali.

...

Hrala tu hudba do ktorej si chalani občas pospevovali a všetci sme si túto noc naplno užívali. Cítila som sa tak skvelo s týmito ľuďmi. Bolo mi príjemne, keď som bola obklopená svojimi priateľmi. Teraz to už boli naozaj moji skutoční priatelia, o ktorých som vedela, že to len nehrajú a záleží im na mne... po toľkých rokoch je úžasný pocit, keď máte ozajstných priateľov a nie len ľudí, ktorí sa tak tvária a pritom vám podrážajú nohy vtedy kedy to len ide...
"Niall? Nechcete nám s Cassie zahrať kúsok z toho nového songu?" navrhol Liam. Niall na mňa len pozrel a ja som sa tvárila neisto. Vystupovanie hoc len pred priateľmi nie je jedna z mojich silných stránok. Otočil sa teda späť ku Liamovi.
"Vieš, že by sme nemali vyzrádzať nové piesne," premeral si Liama s úškrnom.
"Baby, vy to neprezradíte, že nie?" otočil sa ku Dan a El a tie len pokrútili hlavami.
"Nebojte tajomstvo udržíme," mrkla na nás El. pobrali sme sa teda do miestnosti s hudobnými nástrojmi a spustili. Teraz sa mi to zdalo ešte lepšie ako naposledy. Možno kvôli tomu, že som na tom trochu zapracovala, ale to je jedno. Keď sme skončili všetci nám zatlieskali.
"Wou! Znie to úžasne!" chválila nás Dan.
"Tiež si myslím," uchechtol sa Liam a pritiahol si ju bližšie.
Chvíľu nás ešte chválili a ja som potom odovzdala Niallovi noty.
"To si nemusela..." vravel, ale ja som len pokrútila hlavou.
"To je v pohode," uškrnula som sa a začala ho bozkávať.


Noc bola dlhá a plná zábavy, no predsalen musela skončiť. Keď bolo asi päť ráno všetci sa odobrali do svojich izieb. Ja som si vtom uvedomila, že tu nemám nič na prezlečenie. To by som nebola ja, keby som si zobrala aj niečo na prezlečenie, keď idem k niekomu spať.
"To je v pohode, ja ti niečo požičiam," uškrnul sa na mňa Niall. Dal mi svoje kraťasy a tričko z ktorého vychádzala tá jeho dokonalá vôňa ako ju len ja zbžňujem pomyslela som si, keď sa mi dostala do nosu. Uložila som sa v Niallovom ochrannom náručí. Nechcela som zaspať, kvôli skutočnosti, že keď sa zobudím prejde pár hodín a ja ho uvidím až o mesiac. Napokon však predsa prišli sladké sny a následne ráno spolu s lúčením. Najskôr sme sa všetci spolu naraňajkovali a potom sme sa pripravili na cestu. Na letisko nás viezli dva taxíky. Ja som sa po celý čas- teda okrem obliekania- nepohla od Nialla. Vymieňali sme si bozky a chceli oddialiť chvíľu kedy sa rozlúčime. Podobne to vyzeralo aj s Liamom a Dan, ktorí boli s nami v taxíku.


Keď sme dorazili na letisko obklopili nás húfy novinárov, načo som už však bola pripravená. Niall si ma držal v náručí a viedol ma do letiskovej haly. Kufre im zatiaľ previezli do lietadla. Nechcela som si priznávať skutočnosť, že ďalší mesiac tu nebude pri mne. K tomu všetkému mi na nepríjemnom pocite dodával aj fakt, že o týždeň budem chodiť opäť do školy!
V letiskovej hale sme boli k sebe pritisnutý a bozkávali sa. Naše bozky prerušovali len zamilované slová. Bolo mi jedno koľko fotiek uvidím na twitteri a koľkým ľuďom sa to nebude páčiť a napíšu mi, že Nialla len využívam. Ostatní ľudia ma v tomto momente nezaujímali. Jediné čo som vnímala boli Niallove pery, jeho slová, milý pohľad a vlastne samotný Niall. Nakoniec sa však táto chvíľa musela skončiť. Keď ohlásili ich let vstali sme a odprevádali ich ku východu. Nechcela som Nialla pustiť, ale musela som. Vedela som, že by som mu to len zťažovala. V očiach ma začli páliť nezadržateľné slzy. Nechcela som plakať kým je tu ešte on. Vedela som, že Niallovi to ešte zhorší túto situáciu. Nechcela som mu kaziť ten šťastný moment v jeho živote na ktorý toľko čakal. Nezaslúžim si ho. Veď teraz by som ho mala skôr držať a tešiť sa s ním, nie mu tu plakať a chcieť aby ostal.


"No tak, prosím neplač. Ja sa s tebou tiež nechcem rozlúčiť..." šepkal mi Niall a bozkával ma.
"Hneď ako pristaneme ti zavolám a skypovať budeme každý deň..." vravel mi Niall a znovu ma pobozkal.
"Teším sa, keď sa vrátiš..." šepla som medzi bozky a pokúsila sa o úsmev.
"Aj ja..." šepol a znova sa prisal na moje pery.
"Užite si to tam a nezamiluj sa tam do nejakej fanúšičky," povedala som a hľadela do jeho ramena. On sa len zasmial.
"Ja milujem len teba a tak to aj ostane..." šepol mi a mňa tieto slová zahriali pri srdci.
"Ty si moja jediná princezná," šepol mi a venoval mi posledný, dlhý a nádherný bozk...



 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 *Sasha *Sasha | 27. october 2012 at 22:01 | React

niall má už vodičá?? :O :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama