Ehm... sorry za malú chybičku... včera som omylom pridala rovno šestnástu kapitolu, tak neviem, či už si ju niekto prečítal, ale zmazala som ju dávam sem toto a hneď za touto pridám aj šestnástku... tak či tak, dúfam, že sa bude páčiť :)))

Cassie
Hoci nerada som sa s Niallom rozlúčila. Dal mi poslednú pusu na rozlúčku a ja som zamierila ku dverám domu. Pred tým než som vošla som sa ešte obzrela ku Niallovi. Stále tam stál a čakal kým vojdem. Keď zbadal, že som sa obzrela zakýval mi a ja som sa usmiala. Následne som vošla dnu a zavrela za sebou dvere. Vydýchla som si a so zavretými očami si prehrávala celý večer. Na tvári sa mi usadil priblblý úsmev a ja som si vyzula lodičky a zamierila do kúpeľne. Bolo už dosť neskoro a tak som si dala len rýchlu sprchu a následne rýchlo zaľahla do postele. Zaspávala som s hlavou plnou Nialla...
Ráno som sa zobudila na krátke pípnutie môjho mobilu. Pozrela som na displej a otvorila novú správu.
Moorning my Princess :)
O šiestej čakaj pripravená pred domom :D Teším sa na teba :)
Nialler xx
Pozerala som na displej a začala sa strašne smiať. To by nebol on kebyže mi povie kam vlastne ideme...
Moorning my frog :P
Aj ja sa teším :) A kam to vlastne ideme?
Cassie xx
Odoslala som správu a on mi chvíľku na to napísal späť.
Hmm... frog, možno keď ma pobozkáš premením sa na princa :)
Ideš ku mne :)
Nialler xx
Opäť som sa uškrnula a zapla si twitter. Všimla som si nástenku zavalenú mnohými tweetmi a fotkami. Tentokrát tam však na moje prekvapenie a potešenie bolo len málo haterských. Videla som plno fotiek mňa a Nialla ako sme vchádzali do reštaurácie- to nebolo žiadne prekvapenie- ale keď som zbadala fotky ako ma Niall so zatvorenými očami vedie do London eye, môj následný strach v očiach, jeho upokojujúce objatie, naše bozky... skoro mi oči vypadli. Našla som jednu nádhernú fotku ako sa s Niallom objímame a hľadíme na večerný Londýn, ktorú mi na nástenku zavesila nejaká Directionerka aj s popisom- They're soo cute together :) Hope you'll be loong time together :) xx
Náladu mi pozdvihlo ešte pár milých tweetov a na tie haterské som sa radšej ani nepozerala.
Okolo piatej som sa začala chystať. Ako prvý som samozrejme vyberala outfit. Po pár minútach rozhodovania som vytiahla tenké čierne leginy a natiahla si ich na svoje dlhé nohy. Trošku presvitali, ale to neprekážalo, lebo som si na to dala ešte riflové šorťasky s vyšším pásom. Na vrch som si dala kratšie pásikavé tričko a na krk si zavesila náhrdelník so zlatou sovičkou. Namaľovala som sa a vlasy si vyčesala do neposlušného drdola. Do kabelky som si nahádzala všetko potrebné a 'na nos' si dala slnečné okuliare. Skontrolovala som čas a s kľudom, že mám ešte pätnásť minút sa odobrala do kuchyne. Z kredenca som si vziala žuvačky a napila sa. Celý ten čas som myslela len na Nialla.
Päť minút pred šiestou som sa začla obúvať a skontrolovala som svoj výzor v zrkadle. Z poličky som ešte rýchlo vzala voňavku a nastriekala ju na seba. Pre istotu som si ju hodila do už aj tak celkom plnej kabelky. Vzala som kľúče a zamierila ku dverám.
"Čaute!" zahučala som do domu a na ocovu odozvu vyšla z domu.
Pred domom práve zastalo to auto čo minule a zatrúbilo na mňa... asi aby som vedela, že už je tu. Sadla som dnu a pozdravila šoféra s ktorým som sa už stretla. Cestou sme sa trochu rozprávali a ja som bola zvedavá, čo Niall vymyslel.
Keď sme konečne zastali pred domom vyrútil z neho Niall s obrovským úsmevom na tvári. Pomohol mi vystúpiť s auta a okamžite ma pobozkal na uvítanie.
Pozdravil šoféra, do ruky mu vrazil peniaze a potom už sa venoval iba mne.
"Ako sa máš?" opýtal sa ma kým sme došli ku dverám.
"No, keď ťa vidím tak neviem neviem," sarkasticky som sa uškrnula a on ma šťuchol medzi rebrá. Vošli sme do domu, ktorý bol bez chalanov nezvyčajne tichý.
"Máš na niečo chuť?" opýtal sa Niall a palcom ukázal na kuchynňu.
"No jasné," pobozkala som ho, "na teba..." dokončila som so šibalským úškrnom, načo sa on len zasmial a tiež ma pobozkal.
"Takže, čo budeme robiť?" opýtala som sa ho.
"Čo len chceš," odvetil Niall s myknutím pleca.
"Hmm... neviem," rozmýšľala som.
"Môžme si niečo pozrieť..." navrhla som nakoniec hľadiac na obrovskú plazmu predo mnou.
"V tom prípade vyber dáky film a ja sa postarám o jedlo," uškrnul sa Niall vtisol mi pusu na čelo a pobral sa do kuchyne. Ja som otvorila skrinku, kde mali byť filmy a keď som zbadala ten veľký výber skoro som z čupu padla na zadok.
"Okay, toto sa mi nechce všetko preberať," povedala som si a so zatvorenými očami som prechádzala po filmoch.
"Niall, povedz stop!" zahučala som do kuchyne.
"Čo?! Stop!" zahučal späť a začal sa smiať. Ja som vtedy zastavila prstom na filme a vytiahla ho.
Niall sa onedlho vrátil. V jednej ruke držal veľkú misu pukancov a v druhej XXL balíček nachos s omáčkou v dákej nádobke. Pri pohľade naňho som sa zasmiala. On si len prisadol ku mne a jedlo položil na stolík pred nami.
"Aký film budeme pozerať?" opýtal sa a vzal si misku pukancov k sebe do náručia.
"Neviem... keď si povedal stop vybrala som prvý film, ktorý mi prišiel do ruky," mykla som plecami a stlačila play. On sa na mojej taktike výberu začal smiať- vlastne tak ako všetkému ostatnému- a hodil si hrsť pukancov do úst.
Po prvom zábere sme zistili, že je to nejaká Disneyovka. Pravdupovediac to je asi jediné čo o tom filme viem, pretože po zvyšok času sme robili totálne blbosti. Začlo sa to tým, že som mu chcela hodiť pukance do úst. Samozrejme som sa netrafila a rozpútala sa vojna s pukancami.
"Hej, hej! Už stačí! Toto je plítvanie jedlom!" zastavoval ma Niall načo som sa ja začla totálne smiať a hodila som mu za hrsť do tváre a otvorenej pusy. Nachos nedopadlo o moc lepšie a ja som mala čo robiť aby som dostala všetky odrobinky z vlasov.
Niall mi chcel akože pomôcť a samozrejme, že mi tam toho nakydal ešte viac a potom sa na tom úžasne zabával. Chvíľu sme tam len tak blbi v čom nás však vyrušili prichádzajúci chalani. Samozrejme, nemohli byť preč večne...
"Čaute," pozdravila som ich trochu sa červenajúc, keď na mne Niall ležal a navzájom sme si delili nachos.
"Vidím, že tu máte zábavu, nebudeme rušiť," povedal Louis s úškrnom a v očiach sa mu leskli iskričky. Ja som len pregúlila očami. Niall sa posadil a začal trochu upratovať pukance, ktoré sa váľali všade naokolo popričom sa tváril, že sa nič nedeje, ale kútikmi úst mu aj tak trhalo Ja som sa len s úškrnkom prizerala a čakala kedy odídu chalani.
"Nialler? Môžeš prosím ešte na slovíčko?" opýtal sa Liam a bolo na ňom vidieť, že nechcel rušiť. Čo sa dá robiť... Niall išiel vedľa a ja som sa zatiaľ rozhodla trošku sa poobzerať v zadnej časti domu, kde som ešte poriadne nebola.
Za obývačkou bola chodba, ktorá viedla k ich malému štúdiu a vedľa bola ešte jedna miestnosť. Otvorila som na nej dvere a skoro mi padla sánka, keď som zbadala čo sa tu nachádza. Uprostred miestnosti bolo obrovské nádherné krídlo (to je taký ten veľký klavír). V rohu bola mega súprava bubnou, niekoľko klasických gitár, vedľa toho tri elektrické a ďalšie tri basové. Ja som hodnú chvíľu len stála na mieste a obdivovala výjav pred sebou. Spomenula som si na dobu, kedy som ešte chodievala na klavír. Podišla k nástroju ku ktorému som mala vždy rešpekt a sadla si na stoličku pri ňom. Otvorila som klavír a prešla prstami po klaviatúre. Zahrala som prvú skladbu čo som si pamätala a počúvala hlboký tón. V takýchto chvíľkach som trochu ľutovala, že som prestala hrať. Mala som toho veľa a vedela som, že by som sa klavíru nemohla venovať tak naplno akoby som chcela a tak som po prvom cykle (jeden+ sedem rokov) skončila. Nieže by som doma občas nehrávala, keď sa blbo cítim, ale to sa nemôže rátať. Zahrala som ďalšiu skladbu, ktorá mi zišla na um, respektíve mojím prstom. Mozog si toho moc nepamätal, ale prsty hrali sami od seba. Začula som ako sa za mnou otvorili dvere. Tušila som, že to je Niall, no neobzerala som sa naňho. Hrala som si ďalej svoju skladbu. Počula som za sebou jeho kroky. Podišiel ku mne a položil mi ruku na plece. Nepovedal ani jediné slovo, len mlčky načúval tónom vychádzajúcim z tohoto nástroja
"To je nádherné," vydýchol, keď som skončila.
Ja som k nemu vzhliadla a hľadela na jeho prekvapenie.
"Nemyslím si, ale odborníkom na hudbu si tu ty," uškrnula som sa.
"Ty si to možno nemyslíš, ale ja to viem, ako si povedala ja som tu odborník" privinul a pohladil ma.
"Čo to bolo vlastne za skladbu?" opýtal sa zvedavo.
"Uhm..." ja som sa trochu zarazila. Síce som presne vedela kto ju zložil dokonca aj v ktorý deň, no nechcela som mu to vravieť. Nemôže to posúdiť, lebo nie je nestranný. Iste by začal tvrdiť, že mám talent a podobné zcestné keci...
"No?" čakal Niall a zahľadel sa mi do očí. Kebyže teraz začnem klamať aj tak to pozná...
"No... pre dvoma rokmi, keď som absolvovala, tak učiteľka mi povedala, že ako jej najlepšia žiačka by som mohla spraviť, aj dáku záverečnú prácu... no a tak som zložila túto jednoduchú skladbu..." vysúkala som zo seba hľadiac do zeme.
"Čože? To si zložila ty?" neveriacky na mňa hľadel. Bol z toho taký šťastný, nadšený a predo všetkým prekvapený až som sa musela usmiať. Jeho veľké modré oči na mňa žiarili.
"Zahraj ešte niečo..." poprosil a hodil psí pohľad.
"Ja..." nedokončila som. Teraz mi to bolo blbé hrať tu pred ním...
"No taak... prosím," vyvalil na mňa tie veľké modré oči a ja som pregúlila tými mojimi. Niall sa rozžiaril a odstúpil aby som mohla hrať. Spustila som svoj absolventský prednes. Nebol taký zložitý, ale znel efektne... tak ako všetky skladby, ktoré som hrávala. Musela som priznať, že vždy keď sa vrátim ku klavíru a hrám si len tak pre seba som totálne šťastná. Niall ma pozorne pozoroval a vyzeral dosť zamyslene. Keď som skončila podišiel ku jednej z gitár a vzal ju do rúk. Zamyslene na ňu začal brnkať. Potom sa len žiarivo usmial a otočil ku mne.
"Cassie, ty si mi vnukla úžasný nápad na novú pieseň!" vyhŕkol a podišiel ku mne.
"Čo? Ja? Ako?" nechápala som a on sa len škeril. Sadol si ku mne a začal hrať.
Comments
hezká fotečka :-)