close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

14. Kapitola

15. october 2012 at 16:04 | *Mary
Dneska totálne smiešny deň v škole xD teda aspoň posledná hodina a pol doučka z matiky :D
Áno doučko z matiky, na ktorom sa väčšinou všetci nudia sme dneska zmenili na totálnu zábavu :D na matiku máme nášho triedneho- učiteľa, ktorý vyzerá totálne jak kôň má skoro dva metre, veľké zuby a 'mierne' škúľavý pohlad :D jednoducho v poslednom čase stále vravíme, že je to 'kôň' a on niečo kecá, kecá ako zvyčajne dáke trapné vtípky a zrazu zadre: "Ja sa tu potím jak kôň!" my totálne vybuchneme do rehotu na celú triedu všetci kukajú, že WTF?! a ja so Stanley a Karou, len také najväčšie záchvaty. Učiteľ len taký totálne červený od hanby my ešte viacej sa rehoceme :D keď sme sa konečne ako tak ukľudnili tak mi Kara dačo vraví a on len tak povie: "Katarína! Choď domov ak sa chceš rozprávať! Sa tam nžreb ako koň!" tak to už sme totálne kapali :D lebo žrebica hovorím ďalšej učiteľke zo sloviny a jednoducho... proste interný humor a my najväčšie rehoty a totálne ignorujeme čo nám vraví :D myslím, že nás všetky doviedol až k slzám :'D







Cassie

Chvíľu sme sa bozkávali a potom si oprel čelo o to moje a zahľadel sa mi do očí.
"Teraz je čas na dezert... čo by si povedala na prechádzku po večernom Londýne?" opýtal sa a v jeho oceánovo modrých očiach som zbadala iskričky.
"Hmm... dezerty mám rada," nezbedne som sa uškrnula a on sa usmieval od ucha k uchu. Odtiahol sa odo mňa aj keď som na ňom videla, že sa mu do toho moc nechcelo. Kývol na čašníčku a naznačil jej, že chce platiť. Tá teda došla ku nášmu stolu a pred Nialla položila "knižku" do ktorej sa dávajú účty. Nechala Niallovi čas nech zaplatí a zatiaľ šla k iným hosťom. Niall vložil dnu obratne peniaze tak aby som nevidela sumu. Vedela som, že to nebolo nič lacné. táto reštaurácia bola dosť honosná a keď si zoberiem koľko chodov si on objednal...
"To je dobré," povedal Niall čašníčke, keď došla po platbu. Ona sa naňho len usmiala od ucha k uchu a odkráčala.


Niall sa postavil a pomohol mi vstať a obliecť si kabátik ako pravý gentleman. Následne ma chytil za ruku a vyviedol z reštaurácie. Nebolo tu ani stopy po hociakom novinárovi, či fotografovi. Ochrankári mali dnes rušnú noc pomyslela som si. Ďalej už som však nevnímala nič iba som následovala Nialla a pevne ho držala za ruku. Viedol ma nočnou ulicou osvetlenou pouličnými lampami a ja som čakala kam ma zavedie. Kráčali sme asi štvrť hodinu a ja som bola čím ďalej tým zvedavšia kam ma vedie. Netušila som ani kde sa nachádzala tá reštaurácia a tým pádom som nemohla odhadnúť kam ma vedie. Mohla som si len tipnúť, že ma vedie po centre Londýna. Odrazu zastal a otočil sa ku mne.
"Zavri oči," prikázal mi a ja som sa len zasmiala. Prižmúrila som oči no stále som ho videla.
"No ták, nepodvádzaj," šťuchol ma a zakryl mi oči. Ja som sa len zasmiala a nechala sa viesť nvediac a čo bolo horiše nevidiac kam. Tým, že mi Niall zakrýval oči sme postupovali pomalšie, no aspoň som ho mala bližšie k sebe.


Po chvíli kráčania sme zastali a mňa fakt iritovalo, že som nevidela kde sme. Niall sa odo mňa trochu odklonil a počula som ako niekomu niečo vraví, no hovoril dosť po tichu takže som mu nerozumela.
"Nialler! Okamžite mi pusti oč! Chcem vidieť kam si ma to dovliekol!" prikázala som mu, no malo to asi podobný účinok, akoby ste hodili do slona zrnko piesku. Mohla som teda len čakať čo sa bude diať ďalej. Niall ma viedol kúsok rovno a potom ma upozornil, že je predo mnou pár schodíkov. Ja som sa začínala báť, čo ma čaká, keď otvorím oči. Vystúpila som a dúfala, že si už budem môcť otvoriť oči. Začula som ako sa za nami zatvárajú dáke dvere alebo čo a potom už som cítila len jemné trhnutie. Vtedy Niall spustil ruky.


Ja som zvreskla, keď som si uvedomila kde to som. Nachádzala som sa v jednej z kabíniek na London eye. V očiach sa mi zračil strach. Mám totiž panický strach z výšok. Otočila som sa k Niallovi a vystrašene naňho hľadela. Keď uvidel ako sa tvárim úsmev mu z tváre zmizol a okamžite si ma privinul na hruď.
"Čo sa deje?" opýtal sa aj keď tušil o čo tu ide.
"J-ja mám panický strach z v-výšok," koktala som takmer bez hlasu. Nechápala som prečo sa výšok tak strašne bojím, no už od malička mi bolo vo výškach zle. Keď sme niekde boli, všetci sa okamžite vyteperili na rozhľadňu len ja som ostávala dole.
"Och ja blbec! Keby som vedel..." nedokončil Niall a privinul si ma tuhšie. Hojdal si ma v upokojujúcom objatí a tlkot môjho srdca sa zo závratnej rýchlosti začínal pomaly približovať k normálu.


"Je ti už lepšie?" opýtal sa ma opatrne hladiac ma po chrbte. Ja som opatrne prikývla, no neodťahovala som sa od neho, lebo by som riskovala, že uvidím ako sme vysoko. Schovávala som si tvár do jeho ramena, nech nevidím, kde som.
"Nechceš vidieť nočný Londýn?" opýtal sa a otočil mi tvár k nemu, aby mi mohol dívať do očí. Videla som, že je mu ľúto, že mi spôsobil takýto šok a tiež som vedela, že sa to pokúsi za každú cenu napraviť, ale keď som si čo i len pomyslela na to, že by som mala hľadieť na metre voľného vzduchu podo mnou rozklepali sa mi kolená. Výšky boli mojou najhoršou fóbiou. Raz sme boli na výlete z jedného tábora, no keď sa predo mnou zjavil prvý rebrík okamžite som odmietla pokračovať ďalej. Všetci ma prehovárali nech idem ďalej, ale ja som nemohla. Do mojích uší sa totiž dostalo, že na ceste majú byť ešte aj stupy len tak v skale alebo mosty ponad priepaste a to ma absolútne presvedčilo o návrate späť do táboriska. Každý má proste dáku fóbiu a ja výšky jednoducho neznesiem, aj keď neviem prečo...


"Cassie, neboj spolu ten strach prekonáme," prehováral ma Niall, ale ja som si pri ňom prvý raz nebola istá. Doteraz som o ňom nikdy nepochybovala, no v tomto prípade...
"Niall prepáč, ale neviem či to dokážem," odvetila som smutne a v hlase mi stále znel strach. Stále som si skrývala tvár do jeho vyšportovanej hrude a tisla sa k nemu, inak pochybujem, že by som sa udržala na nohách. On ma zvieral vo svojom objatí a jemne ma hladil po chrbte, čím sa ma pravdepodobne snažil upokojiť. Tentokrát to však asi nebude stačiť.
"Cassie... ja viem, že to dokážeš! Si silné dievča a ja ťa preto ľúbim. Si moja princezná pre ktorú spravím všetko aby bola šťastná. Len mi dôveruj..." šepol na záver. Zdvihol moju tvár k sebe a sám sa trochu prikrčil aby ma sladko pobozkal. V tomto bozku som cítila úprimnosť, lásku a vášeň. Niall na mňa uprel svoje obrovské modré oči a keď som naňho hľadela a v hlave si prehrávala jeho slová musela som to aspoň skúsiť.
"Ja... môžem to skúsiť," povedala som pevne ho držiac. Za normálnych okolností by som sklopila zrak, ale teraz by to znamenalo, že uvidím hĺbku mnohých metrov pod sebou. Mala som teda možnosť vidieť ako sa rozžiaril a pevne ma chytil za ruku.


Otočila som sa smerom od neho a rozhliadla sa naokolo. Najskôr sa mi zakrútila hlava a podlomili sa mi kolená, ale Niall ma držal pevne a zabránil tomu aby som spadla. Len sa nepozeraj dole, hľaď stále pred seba, len nie dole! opakovala som si v mysli a pokúšala sa sústrediť na to čo vidím pred sebou. Pokúšala som sa prevaliť tú blokádu v mojej hlave, ktorá spôsobovala, že mi pri výškach dochádzalo nepríjemne, vždy sa mi roztriasli kolená a vlastne celá som sa začínala triasť. Pokúšala som sa zbaviť toho nepríjemného pocitu, že spadnem, ktorý ma prenasleduje pri každej výške a snažila sa brať to s nadhľadom. Pevne som sa držala Nialla a stále sa nevedela úplne zbaviť nepríjemného pocitu, aj keď pri ňom som sa cítila istejšia ako inokedy. Nakoniec som sa odhodlala aj na niečo čo by som pred pol hodinou považovala za nemožné.


Z hlboka som sa nadýchla a pozrela na mesto pod sebou. Môj prvý pocit bol, že sa mi totálne zatočila hlava a myslela som, že na mieste odkvecnem, lebo sa mi zatmievalo pred očami a bolo mi z toho všetkého zle, ale potom sa aj môj dych pomaly dostával do normálu. Musela som vyzerať vážne smiešne, ale Niall sa nesmial. Držal ma a jemne hladil po ramene. Husacina, ktorú som mala po celom tele a ľadový pot, ktorý ma oblieval pomaly ustupovali a mne sa všetko akoby rojasňovalo a ja som sa na to všetko konečne pozerala s nadhľadom- a to doslova. Londýn vyzeral jednoducho úžasne. Všetky tie svetlá a autá náhliace sa po ceste. Davy ľudí premávajúce sa ulicami. Nemohla som uveriť tomu, že som to dokázala!
"Ďakujem..." šepla som a do očí sa mi narhnuli slzy. Niall si ma privinul.
"Ja som ti vravel, že to dokážeš. Si to najsilnejšie dievča, aké poznám," šepkal mi do ucha a bozkával ma popričom ma hladil po chrbte. Ja som nemohla uveriť tomu čo sa práve dialo. Celkovo posledným pár dňom. Ja, obyčajné dievča z Londýna, ktoré nikdy nemalo moc šťastia- alebo skôr žiadne- dostanem to najlepšie čo by som si ani v najlepšom sne nevymyslela. V tej hádam najhoršej chvíli môjho už beztak po*raného života ma zachránil Niall! Niall o ktorom som zistila, že po ňom šalejú milióny báb a predsa si vybral práve mňa, ktorá som o ňom nič nevedela. Teraz som tu s ním neviem koľko metrov nad zemou- a radšej to ani vedieť nechcem.

Spolu s Niallom som sa priblížila k okraju kabínky. Šli sme len veľmi pomaly, no pre mňa to bolo niečo neuveriteľné, že už neležím na podlahe a niesom v bezvedomí. Bolo to tak nádherné. Obaja sme hľadeli na rušné mesto pod nami. Ja som sa odrazu pozrela nad nás a zbadala nádhernú hviezdnatú oblohu.
"Pozri sa hore," šepla som Niallovi a ukázala na súhvezdia rozprestierajúce sa nad nami. On sa usmial a pohladil ma.
"Je to nádherné... ty si nádherná..." šepkal mi sladké slová a ja som si vychutnávala jeho prítomnosť.
"Niall?" oslovila som ho a pozrela mu do tváre.
"Áno?" odvetil a pozrel mi do očí.
"Prosím štipni ma nech viem, že to nie je len najkrajší sen aký som kedy mala," šepla som mu s úsmevom na perách a čakala kedy sa zobudím do krutej reality. Niall sa rozosmial na celé kolo.
"Neboj Cassie toto nie je sen, ale ak na tom trváš tak ťa štipnem," smial sa a jemne ma štipol do ruky ja som sa nezobudila. Stále som stála v kabínke London eye s Niallom Horanom, ktorý ma práve vášnivo bozkával...


Ani som si neuvedomila a bol koniec tej najkrajšej jazdy v mojom živote. S Niallom sme sa viedli za ruky po meste, bozkávali sa a šepkali si zamilované slová.
"Toto bol ten najkrajší večer môjho života," prezradila som mu s úsmevom.
"Ver, že aj toho môjho a nemôže mu konkurovať, ani večer, keď nás s chalanmi spojili do skupiny," vravel s úsmevom a držal si ma v objatí.
"Len škoda, že už musím ísť domov..." šepla som.
"Škoda... ale nesmiem tvojho otca sklamať," zasmial sa. "Veď zajtra sa vidíme dúfam znovu," vravel s úškrnkom na tvrái a ja som len nadšene prikývla. Zastali sme pred mojím domom.
"Milujem ťa, vieš o tom?" opýtal sa ma a hľadel mi pri tom hlboko do očí.
"Ja ťa milujem viac," presviedčala som ho, no on len zo smiechom pokrútil hlavou.
"Nikto nemôže nikoho milovať viac ako ja teba..." stál si za svojím a oprel si čelo o to moje.
"Mám návrh nech sme spokojný obaja... máme sa radi rovnako," šepla som a on len prikývol, aj keď si zamrmlal, že on ma stále miluje viac. Vnoril mi ruku do vlasov a bozkával ma.
"You are my princess an I'll love you always and forever..."

 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama