close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

12. Kapitola

14. october 2012 at 4:00 | *Mary
Nočný článoček pre vás :D Rodičia sú dakde preč a u mňa je Kara... kukli sme si dva filmy- Phone Booth a LOL z toho pri prvom sme poslednú pol hodinu len obe čakali, kedy to konečne skončí a ukážu páchateľa xD to je proste neskonalá trpezlivosť dvoch egocentrikov :D

Venujem: Kara- za dnešok a vlastne aj včerajšok... myslím, že ty mi dokážeš vždy zlepšiť kondičku :D you know what I'm talkin bout xx








Cassie

"Cassie Johnsonová!" zhúkla po mne mama hneď ako som s úsmevom otvorila dvere.
"Mami, skôr než na mňa začneš kričať ti chcem poveda, že sa v noci NIČ nestalo," zdôraznila som slovo nič a čakala na maminu reakciu. Tá zjavne nečakala, že ju hneď preruším. Zarazene stála v chodbe a chvíľu hľadala slová, ktorými by mi mohla dostatočne vynadať.
"No a čo! Nedovolila som ti tam predsa prespávať," snažila sa vynájsť a ja som sa musela v duchu smiať.
"Mami... nevravela si včera náhodou, že aj ty si bola mladá? Okrem toho už som skoro dospelá a viem sa o seba postarať," vravela som s flegmatickým úsmevom na tvári. Pred očami som mala stále len Niallovu anielskú tvár a v ušiach sa mi ozývali jeho slová You are my princess... Mama sa ešte pokúšala niečo namietať, no ja som to celkom ignorovala a tak sa vzdala. Vlastnosť odignorovať ľudí a absolútne ich presvedčiť o pravdivosti vášho tvrdenia som zdedila po otcovi a bola som s ňou patrične spokojná.
Odobrala som sa do kúpeľne s hlavou plnou Nialla absolútne ignorujúc svet naokolo. Z pokožky som stále cítila jeho vôňu. Síce som zo seba nechcela "zmyť" jeho dotyky a slová, no nemala som moc na výber.


Po sprche som si spravila dačo na jedenie a zapla twitter. Okamžite som spozorovala rapídny nárast followerov. Mne najskôr nedošlo o čo sa jedná, no keď som si prečítala prvý tweet v ktorom som bola označená okamžite som všetko pochopila.
"Samozrejme, ako som mohla zabudnúť? Niall je predsa hviezda a ja som len obyčajné dievča..." hľadela som na displej notebooku a nemohla som ďalej čítať tweety, ktoré mi písali.
You're just ugly bitch! Niall need someone who love him, not gold digger like you!
A plno ďalších, ktoré hovorili v podstate to isté. Zrak mi však padol aj na milý tweet od nejakej Niallerky.
Nialler love you, so I love you too :)) xx Hope you'll be together soo long :))
Všade naokolo však boli haterské správy dokonca sa tu objavilo aj niekoľko fotiek z minulej noci! Ja s Niallom ako sme sa skoro pobozkali na terase... to ako ma objímal, pozeranie na hviezdy, naša prechádzka. Nechápala som však, kto nás odfotil. Nevideli sme predsa žiadne blesky... Tí novinári sú asi fakt kúzelníci... po zhliadnutí ďalších dvoch haterských správ som sa rozhodla nadobro notebook vypnúť.


Hodila som sa teda len tak na posteľ, keď mi zapípal mobil. Pozrela som naň a otvorila SMS-ku, ktorá mi práve prišla.

Hi! :) Kedy máš dnes čas? Zastavil by som sa po teba a išli by sme niekam... napríklad spoločná večera v meste? :)
Nialler xx
P.S.- Twitter si nevšímaj

Po prečítaní tejto správy mi nálada hneď stúpla. Nechápala som síce ako vedel, že ma zrovna trápia hateri, ale to je asi ďalšia z jeho dokonalých vlastností na ktorú sa mi určite nebude zle zvykať. V rýchlosti som mu ešte odpísala

Dnešok mám celý voľný :) Rada pôjdem na večeru, teda ak sa ujde nejaké jedlo aj mne :P
Cassie :) xx

Niall nenechal na svoju odpoveď čakať dlho. Mobil mi zapípal s jeho správou, ktorú som okamžite otvorila

Neboj niečo malé sa nájde aj pre teba ;) O ôsmej som u teba
Nialler xx

Ja som sa usmiala a odložila mobil. Úsmev mi však zmizol hneď po tom, ako som si uvedomila, že nemám čo na seba. Vystrelila som z postele ako neriadená strela a zamierila ku skrini. Šaty, ktoré som zvyčajne považovala za pekné mi teraz pripadali, ako nejaký starý pytel od zemiakov. Horsa na nákupy pomyslela som si a letela za mamou.
"Mami dala by si mi prosím peniaze? Potrebujem si ísť kúpiť dáke veci," vychrlila som na ňu v rýchlosti.
"Aké veci?" spýtala sa a podozrievavo na mňa hľadela.
"Šaty, lodičky, kabelku... dáke šperky?" odvetila som a hľadela na ňu.
"Ako odrazu... na čo to chceš?" stále na mňa nedôverčivo hľadela.
"Na doma asi nie!" odvetila som sarkasticky.
"Podľa tvojho výrazu odhadujem, že v tom majú zase prsty tí chalani, že?" premeriavala si ma a ja som len pregúlila očami.
"Nie sú to tí chalani, koľko ráz ti to mám hovoriť? A ak by ťa to zaujímalo tak jeden z TÍCH chalanov je môj priateľ!" povedala som a neústupčivo na ňu hľadela. Mama na mňa hľadela s prekvapeným výrazom.
"Ale? Čo sa ja ešte nedozviem?" pýtala sa piskľavým tónom.

"No tak nehašterte sa tu ako malé deti!" prerušil nás otec.
"Ty Cassie tu máš peniaze a Moly, ty nevymýšľaj a nechaj našu dcéru žiť!" rozsúdil nás otec a ja som zamierila späť do svojej izby. Hodila som na seba rifle, tričko, svetrík a cez plece si prehodila kabelku. Prezrela som sa v zrkadle. Rozčesala som si vlasy, namaľovala sa a vyšla z izby. Obula som si conversy a vyšla z domu. Sama som žasla nad tým ak rýchlo som bola vychystaná.
Vošla som do podzemia a čakala na zastávke metra. Na metro som síce nečakala dlho, no následná cesta sa mi ztala nekonečná. Kým som dorazila do centra ušla jeden a pol hodina.

Ako prvé som začla hľadať šaty. Nechcela som nič moc prečačkané ani extravagantné. Nejaké obyčajné, ale pekné šaty. Keď mi však chcel predavač pomôcť s výberom nastal problém. Netušila som akú farbu šatov chcem, aký to má byť strih proste nič. Chodila som teda po obchodoch a dúfala, že nájdem niečo čo by sa mi páčilo. Videla som niekoľko kúskov, ktoré sa mi páčili, no pri niektorých ma okamžite odradila cena a pri iných som si nadávala prečo tak veľa jem. Nie som síce tučná, ale niektoré šaty sú proste šité pre chudulinké osôbky medzi ktoré sa tiež nezaraďujem.

Keď som zúfalo hľadala hádam v ôsmom obchode narazila som na šaty, ktoré sa mi celkom pozdávali a musela som uznať, že mi sedeli. Červené voľnejšie šaty s širšími ramienkami a nie moc veľkým výstrihom. Prepásané boli hnedým tenučkým opaštekom a siahali mi asi do tretiny stehien. So zaťatými zubami som teda pozrela na cenu. Musela som sa zasmiať, lebo cena bola viac než symblická vzhľadom na to, že boli v zľave.
"Tieto beriem!" víťazoslávne som oznámila predavačovi, ktorý bol síce rád, že si niečo kupujem , no zjavne by bol radšej keby som si nekúpila najlacnejšie šaty, ktoré tu boli.


Následne som sa vydala hľadať topánky a dúfala, že to nebude taká morda ako so šatami. Teraz už som však mala jasno aspoň v tom čo chcem a tak som sa mohla v obchode spýtať či tam vôbec majú niečo čo by stálo za vyskúšanie. Asi v druhom či treťom obchode som narazila na červené lodičky na asi desať centimetrovom opätku. Chvíľu som sa v nich skúšala prechádzať a hoc som sa zo začiatku bála, že po prvom kroku padnem, opak bol pravdou. Neboli síce tak pohodlné ako conversy, ale na to aký mali opätok a prihliadnuc na to, že ja v štekloch nikdy nechodím si môžem gratulovať. Zaplatila som teda aj za topánky a vydala sa hľadať kabelku. Skúsila som pár obchodov v ktorých som si väčšinou vedela vybrať, no tu nemali nič čo by ma čo i len na prvý pohľad oslovilo a tak som obchod urýchlene opustila.


Po ďalšej hodine som si vykračovala obchodným centrom smerom k východu teraz už aj s kabelkou a kabátikom ku šatám. Kabátik bol kratší s trochu vyhrnutými rukávami a kabelka menšia aj keď bolo prekvapivé čo všetko sa do nej zmestí. Zmorená na smrť, no s úsmevom na tvári som sa teda vracala domov. Keď som dorazila bolo už pol siedmej a bola som ešte rozhádzaná z nakupovania. Zamierila som teda do kúpelky a dala si teplú uvoľňujúcu sprchu. Spravila kompletnú očistu tela vrátane holenia, trhania obočia, či umytia tváre špeciálnym gélikom na problémovú pleť. Nemala som síce vyrážky, ale dnes chcem vyzerať vážne dobre. Z kúpeľne som si to okamžite zamierila do izby. Skôr ako som sa začla obliekať prešla som ku svojmu stolu a začla si lakovať nechty. Počkala kým červený lak úplne zaschne a až potom pokračovala s vlasmy. Rozčesala ich a následne vyfúkala fénom. Znova rozčesala a zatiaľ ich nechala len rozpustené. Natiahla si silonky tenké ako pavučinka a cez hlavu si prevliekla červené šaty. Podišla bližšie ku svojmu zrkadlu a pustila sa do líčenia. Špirála, vrchná linka, tiene, rúž a samozrejme tenká vrstva make-upu. Pozrela som na hodiny a zhrozila sa, keď som zistila, že do Niallovho príchodu ostáva len pätnásť minút. Bola som už síce oblečená, no ešte som sa chcela trochu upraviť. Z poličky som vzala svoju šperkovničku a vylovila z nej červené náušnice v tvare guličiek spolu so zopár náramkami, ktoré mi už veselo cinkali na ruke. Na nohy som si obula lodičky a na vrch si dala kabátik. Do kabelky som nahádzala mobil, peňaženku, hrebeň, základné líčenie a vreckovky.

Opäť som sa otočila ku zrkadklu a kriticky sa v ňom poprezerala. Načiahla som sa po voňavku, pár krát si ňou strekla na krk a následne aj tú hodila do kabelky. Uhladila si šaty a vykročila do chodby, keď zazvonil zvonček. Podišla som ku dverám v ktorých stál Niall presný ako hodinky. Vyzeral úžasne a jeho vôňa ochromovala moje zmysly. V ruke držal ružu a na tvári mal ten zlatý úškrnok.
"You are beautiful, my princess," povedal a podal mi ružu.


 

1 person judged this article.

Comments

1 one-directionsk-cz one-directionsk-cz | 21. october 2012 at 23:30 | React

Krasne... Skoda ze moje nie su tak dobre... :) *Sasha

2 *Mary *Mary | Web | 22. october 2012 at 18:42 | React

jejda, ďakujeem :))) ale tak ja som prečítala strašne veľa fanfiction, okrem toho mi občas Kara radí, čo tomu chýba a tak... a nemyslím si, že by som písala až tak úžasne... mne sa viacej páčia až diely približne od 23-tej kapitoly :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama